Udalosti na Ukrajine a súvisiace spustenie ekonomických sankcií sú veľmi dobrou ukážkou, ako by sa konfliktné situácie riešiť nemali. A to bez ohľadu na stanovený cieľ politiky alebo konkrétny prípad. Či už ide o dosiahnutie mieru, ekonomický rozvoj alebo dokonca o umiernenie národnostných vášní, práve vývoj situácie na Ukrajine by mal byť varovným signálom, že neuvážené rozhodnutia na základe pudového či inštinktívneho zmýšľania môžu mať pre všetky strany katastrofálne dôsledky.
Obete sankcií
Súčasný vývoj je čiastočne výsledkom historickej pozície Ukrajiny ako etnicky rozdeleného územia, ktoré dlhodobo leží na hranici sfér vplyvu rôznych mocností. No najmä je výsledkom nezvládnutého prístupu zo strany Ruska a EÚ k Ukrajine a k zasahovaniu do jej vnútorných záležitostí. Riešenie situácie by nemalo vychádzať z pohnútok založených na politických imperatívoch, ktoré obe strany vedú k uvaľovaniu sankcií a ďalšej eskalácii napätia v regióne. Sankcie sú nástrojom ekonomického tlaku, ktorý so sebou prináša viacero obetí. Obete v podobe ekonomických dôsledkov, a tiež politických dosahov v rámci snáh o dosiahnutie dlhodobého a udržateľného mieru. Na tieto sankcie doplatia nielen Ukrajinci, ale aj my všetci. Či už žijeme v Rusku alebo v krajinách Európskej únie. A doplatíme na to hneď vo viacerých smeroch. V prvom rade prostredníctvom možných ekonomických dosahov na slovenskú ekonomiku.
Stratíme konkurenčný tlak
Na jednej strane na sankcie priamo doplatia slovenské firmy, ktoré obchodujú s Ruskom. Na strane druhej, ak sa kvôli nim oslabia ekonomiky našich hlavných exportných partnerov na Západe, môže to mať výrazné následky na takmer všetky slovenské firmy, ktoré vyvážajú svoje produkty.
Druhý smer, v ktorom bude Slovensko trpieť, je prístup ruských výrobkov na náš trh. Toto môže byť negatívnym dosahom nielen z hľadiska spotrebiteľov samotných, ktorí nebudú mať prístup k ruským výrobkom. S postupom nových sankcií dôjde k znižovaniu ponuky a negatívnemu dosahu na ľudí, ktorí tieto produkty využívajú. Slovenský trh tým tiež stratí konkurenčný tlak zo strany ruských výrobkov, ktorý tlačí nižšie ceny našich produktov a taktiež tlačí na zvyšovanie kvality. Z tohto hľadiska bude teda slovenský spotrebiteľ trpieť dvakrát.
Rozdelenie sfér vplyvu
Tieto aspekty sú však menej podstatné. Nie preto, že by sme sa na ne nemali zamerať. Práve naopak, mali by byť prioritou. Menej podstatné v tejto diskusii sú preto, lebo pre EÚ a Rusko táto diskusia nie je vôbec o ekonomike, ale o politike a sférach vplyvu. Najpodstatnejším hľadiskom by dlhodobo malo byť udržanie mierovej situácie na Ukrajine. Tu je potrebné sa pozrieť na to, čo zvyčajne prispieva k vývoju mierových a priateľských vzťahov medzi krajinami. Typicky sú to diplomacia a voľný obchod. Ekonomické sankcie sú priamym zabijakom oboch. Situácii na Ukrajine by pritom významne napomohli.
Obchod ako puto
Logika, ktorú politici vidia, je založená na ekonomickom potrestaní Ruska za jeho správanie. Snaha o zdisciplinovanie krajiny, ktorá sa nespráva podľa medzinárodných pravidiel, však môže dopadnúť úplne opačne než EÚ zamýšľa. Tým, že odtrhneme obchod ako puto, ktoré podporuje spoluprácu a mier medzi Ruskom a Ukrajinou či úniou, zoberieme druhej strane aj ten posledný dôvod na umiernenie svojich krokov vo vzťahu k tomuto konfliktu. Ekonomické sankcie sú totiž iba jednou z mnohých foriem izolacionizmu. A môžu prísť aj ďalšie, ktoré nám znemožnia akékoľvek vyjednávanie medzi Ruskom a EÚ, ktoré by mohlo smerovať k dlhodobému riešeniu celkovej krízy a priniesť mier a ekonomický pokrok. A nakoniec sa zasekneme v stave, ktorý opísal francúzsky filozof Frédéric Bastiat – „Ak neprekračuje hranice tovar, armády budú.“