Ekonomickým ekvivalentom dohody o prímerí je prefinancovanie dlhu insolventného štátu. V ostatných týždňoch sme v Európe videli oboje. Európska politická a ekonomická diplomacia nekoná strategicky a sústredí sa len na odvrátenie okamžitej katastrofy. Hrozí tak, že Ukrajina a Grécko skončia ako zrútené štáty.
Pozrite sa, kam sa dostalo Grécko. Dosahuje jedny z najhorších hospodárskych výsledkov v dejinách, no napriek tomu sme sa dohodli na pokračovaní toho istého. Je to udržateľné? Pragmatici na európskych úradoch vlády vravia, že pri nízkych úrokoch môžu úvery prefinancovávať donekonečna. Ekonomicky sa to rovná odpísaniu dlhu, ale politicky je to prijateľnejšie, lebo nemusíte priznať straty. V ozbrojenom konflikte sa zas dá povedať, že ak dosť často obnovujete prímerie, prepracujete sa k mieru.
Záchrana nefunguje
Tento argument je nielen nemorálny, ale aj nečestný. A nefunguje. Zatiaľ čo hráte hru „predlžuj a pretvaruj sa“, ekonomika imploduje: šetrenie spôsobilo pokles príjmov a zamestnanosti. Chyby v monetárnej politike viedli k poklesu inflácie a znemožňujú Grécku získať späť konkurencieschopnosť, o ktorú prišlo po prijatí eura.
Ak sa únia postaví k Ukrajine rovnako ako ku Grécku, do niekoľkých rokov môžete čakať podobný vývoj. Mierové dohody z Minska môžu byť istý čas účinné. Európania to môžu využiť ako zámienku, aby nepredĺžili sankcie a nezaviedli nové. A keď prímerie zlyhá, a ono zlyhá, európski politici sa budú tváriť prekvapene a znechutene, pričom zrútenú Ukrajine nechajú vlastnému osudu nárazníkového štátu medzi úniou a Ruskom.
Putin sa odtrhol
Zároveň sa politikom nepodarí udržať na uzde územné nároky Vladimira Putina inde v Európe. Gréckemu dlhu a Putinovým ambíciám sa mala únia postaviť od začiatku, namiesto toho dovolila, aby sa im vymkli spod kontroly. Opatrníckym postojom riskuje vojenskú a hospodársku bezpečnosť.
Po celý dospelý život som bol proeurópsky a podporoval som menovú úniu, lenže argumentovať v prospech únie, čo sa správa takto, je čoraz ťažšie. Eurospekticizmus som odjakživa vnímal ako iracionálny inštinkt. Lenže dnes jestvujú rozumné dôvody byť proti členstvu krajiny v eurozóne aj EÚ ako takej. Nahlodávané sú ešte aj minulé úspechy únie. Najdôležitejšie sú základné práva, na ktorých sme sa dohodli už dávno a dnes patria do našich právnych systémov. Patrí medzi ne sloboda pohybu ľudí, kapitálu, tovarov, do menšej miery aj služieb, a právo usídliť sa kdekoľvek v únii.
Nesprávať sa hlúpo
Finančný trh dnes nie je taký jednotný ako pred krízou. Britská vláda polemizuje o práve na pobyt. Pred pätnástimi rokmi sme zaviedli euro ako prostriedok hospodárskej integrácie, ale degenerovalo na verziu zlatého štandardu s únikovým východom.
Položte si otázku: Môžu mať Gréci racionálny ekonomický záujem usilovať sa o odchod z eurozóny? Dôraz kladiem na „racionálny ekonomický“ a „usilovať“. Moja odpoveď znie áno. Za kľúčový argument považujem oslobodenie sa od veľmi škodlivých politík – procyklického šetrenia a deflačnej monetárnej politiky. Racionálny dôvod na odchod z eurozóny je príležitosť nesprávať sa hlúpo.
Únia zlyháva
Keďže európske politiky sú cynické a nefunkčné, v pro-a protieurópskych debatách je čoraz náročnejšie odlíšiť dobrých a zlých. Pred dvadsiatimi rokmi by som neváhal označiť euroskeptika za xenofóba, možno aj horšie. Dnes už nie.
Aby únia opäť získala morálnu a politickú autoritu, bude musieť rozlúsknuť grécku dlhovú krízu a ekonomickými a finančnými nástrojmi sa zastať Ukrajiny, aby zabezpečila svoje geopolitické záujmy. Na oboch frontoch dnes zlyháva.