Kúpili sme 9 nových vrtuľníkov. Prečo sme sa rozhodli práve pre Black Hawk? Obmena viacúčelových vrtuľníkov je zadefinovaná už v Bielej knihe z roku 2013 ako jedna z priorít. Na ňu sme nadviazali Koncepciou rozvoja vzdušných síl, ktorá túto požiadavku zhruba pred rokom len potvrdila. Napriek pochybnostiam o realizácii obmeny hlavných druhov výzbroje, ako ukázali posledné dni, naše ambície sme dokázali pretaviť na reálne výsledky, čo sa po podpise zmluvy stalo realitou.
Mi-17 končia so životnosťou
Naše vzdušné sily v súčasnosti využívajú Mi-17 ruskej výroby, ktoré boli do výzbroje zaraďované už od polovice 80-tych rokov. Predlžovanie ich technického života už nie je ďalej možné. Rastie ich poruchovosť, čo priamo súvisí s úrovňou bezpečnosti letov, stúpajú náklady na prevádzku a kvôli sankciám sme museli pristúpiť k znižovaniu závislosti na ruskej technike. Všetka technika prežívajúca z doby pred revolúciou je náročná na udržanie v prevádzkyschopnom stave, ale vrtuľníky, na rozdiel od pozemnej techniky sú priamo závislé od dodávok náhradných dielcov (pozemnú techniku si vieme zatiaľ udržiavať sami, alebo s pomocou partnerských krajín.)
Jastraba využívajú aj Rakúšania a Švédi
Našou odpoveďou na udržanie vrtuľníkového letectva je objednávka najmodernejšej modifikácie vrtuľníkov Black Hawk UH-60M. Nákup nových strojov je len časťou balíka, zakúpeného pre Ozbrojené sily. Zaobstarávame totiž aj ostatné spôsobilosti – od výcviku našich pilotov a technikov, cez logistiku až po následný servis. O celom procese som sa rozprával s veliteľom Vzdušných síl Švédska, ktorých personál absolvoval rovnaký postup pred pár rokmi. Práve skúsenosti našich partnerov či už zo Švédska alebo z Rakúska, ma uisťujú v tom, že Slovenská republika získala špičkovú spôsobilosť.
Prečo nie iný typ stroja?
Najlepšia technika pre vojakov je tá, ktorá bola vytvorená priamo pre nich. Nie taká, ktorú dodatočne upravili, aby slúžila ich potrebám. Rovnako musí byť odskúšaná, aby zvládla nasadenie aj v tých najnáročnejších podmienkach. Stále je priestor pre otázky – prečo ste nevybrali iný typ stoja od iného výrobcu? Pretože práve zvolený vrtuľník je presne to, čo potrebujeme. UH-60M spĺňa všetky stanovené kritériá a zvládne bez problémov plniť úlohy, ktoré od neho v súčasnosti očakávame. Vytknúť im, že majú nižšiu prepravnú kapacitu osôb ako dnes používané Mi-17 však nie je na mieste. Na základe našich doterajších skúseností a potrieb doma aj v zahraničí kapacita UH-60 plne vyhovuje naším potrebám. Rozhodne budú nielen dostatočnou náhradou za dnes používané Mi-17, ale vo viacerých kritériách budú lepšie. Spomeniem len o tretinu nižšiu spotrebu paliva či o 1 tonu vyššiu nosnosť napríklad pri hasení požiarov.
Potrebujeme minimálne 9 vrtuľníkov
Pre zachovanie operačnej spôsobilosti vrtuľníkového letectva je v prvej fáze obstarávaných 9 ks vrtuľníkov UH-60, ktoré budú prioritne predurčené na plnenie úloh medzinárodného krízového manažmentu a národného krízového manažmentu v súlade s medzinárodnými záväzkami SR, ako aj zákonmi SR. Tieto vrtuľníky spĺňajú zvýšené technické požiadavky, potrebné na nasadenie do bojových operácií v rámci medzinárodných koaličných zoskupení.
Bojaschopnosť
V minulosti sme plnili a určite znovu budeme plniť úlohy v operáciách NATO a EÚ. Vzhľadom na momentálne finančné možnosti nebola na všetky vrtuľníky objednaná plná výbava hneď pri dodávke. Avšak je nutné zdôrazniť, že všetky vrtuľníky budú mať zabudovanú prípravu na tieto systémy, vrátane zbraňových. Táto príprava je väčšinou drahšia, než systém samotný. Výzbroj bude možné kedykoľvek, aj operatívne, dokúpiť v prípade potreby. Príchodom najmodernejších vrtuľníkov osvedčených v mnohých konfliktoch sa bojaschopnosť zvýši zásadných spôsobom. Ich vnútorná výbava je navyše v súlade so štandardami NATO.
Príležitosť pre Slovensko
Nákup vrtuľníkov Black Hawk je veľkou výzvou nielen pre Ozbrojené sily SR či pre Ministerstvo obrany, ale aj pre Slovensko. Vytvára pre nás totiž aj nové príležitosti, aby sme sa stali regionálnym lídrom v oblasti výcviku vrtuľníkových pilotov. Naďalej pokračujeme v rokovaniach o možnosti vytvoriť u nás doma výcvikové stredisko, ktoré by sa stalo centrom pre školenie ďalších európskych krajín.