Simon and Garfunkel patria k najobľúbenejším duám populárnej hudby. Mali česť byť prvými umelcami popovej scény, ktorých hudba sa objavila vo filme, keďže do roku 1967 sa v nich využívala inštrumentálna či vážna hudba. Film Absolvent bol prvým, v ktorom sa objavilo niekoľko popových piesní a poskytol tak duu príležitosť získať väčšiu popularitu. Jedna z piesní k filmu sa volá April come she will. Jednoduchá skladba s romantickým textom o nádeji využíva symboliku ročných období a hovorí o nádeji, že po dlhej zime príde opäť jar.
Slovensko je nádhernou krajinou aj preto, že má štyri ročné obdobia. Vďaka tomu si tu na jednej strane ľudia môžu užívať leto, no na strane druhej sú nútení pamätať na to, že po ňom príde zima a musia sa na ňu pripraviť. Tieto zmeny nás učia pozerať sa dopredu a myslieť na budúcnosť.
Ale „budúcnosť“ je heterogénny pojem a ľudia na svete ho chápu inak. Pre niektorých predstavuje to, čo sa stane v nasledujúcich týždňoch alebo mesiacoch, pre iných zase horizont niekoľkých rokov. A sú takí, pre ktorých je budúcnosťou to, čo sa stane ich synom alebo vnukom. Zaujímavé je, že niektoré kmene v strednej Afrike vo svojom jazyku budúci čas vôbec nemajú. Nepotrebujú myslieť na budúcnosť.
Vo vyspelom svete sa však ľudia musia naučiť, ako žiť s výhľadom na budúcnosť. Zoberme si prípad rodiny, ktorá požiadala o hypotéku na 20 rokov. Žiadateľ sa musí snažiť analyzovať možný vývoj svojho príjmu, nákladov atď. a vyhodnotiť, či si môže dovoliť úver splatiť. Ale nie každý je pripravený myslieť na budúcnosť. Niektorí dávajú prednosť starému známemu ži pre dnešok, alebo po latinsky carpe diem.
Medzi tým, aký je horizont našich rozhodnutí a ekonomickým úspechom, existuje vzájomný vzťah. Ak myslíme krátkodobo, budeme míňať a plytvať; ak myslíme v horizonte rokov, budeme sa snažiť šetriť na nepredvídateľné prípady. A ak myslíme v horizonte budúcnosti pre našich synov a vnukov, budeme motivovaní šetriť viac a míňať menej. Vo vidieckej spoločnosti farmári a roľníci mali prirodzenú tendenciu šetriť, aby zvládli neočakávané udalosti. Ale po priemyselnej revolúcii ľudia migrovali do miest a začali sa spoliehať na ochranu štátu. Ak chceme vzkriesiť význam myslenia na budúcnosť, rodičia by mali naučiť svojich potomkov, čo znamená šetriť.
Rovnako dôležité je, aby aj vlády krajín mysleli v horizonte, ktorý je dlhší ako volebné obdobie a robili rozhodnutia nie so zámerom byť zvolení, alebo znovuzvolení, ale ako zabezpečiť čo najlepšiu budúcnosť pre našich synov a vnukov.
Autor je generálny riaditeľ a predseda Predstavenstva VÚB banky