Izraelská premiérka Golda Meirová si raz poťažkala, že Mojžišovi „trvalo 40 rokov, aby nás priviedol na jediné miesto na Blízkom východe, kde nie je ropa“. Všetko sa zmenilo v roku 2009 objavom obrovského podmorského ložiska zemného plynu Tamar. O rok bolo v izraelských vodách objavené ešte väčšie ložisko Leviathan. Izraelská ekonomika má zrazu dostatok zemného plynu na najbližších 150 rokov. Politici teraz riešia závideniahodnú dilemu – kam tento poklad exportovať?
Izraelskí komentátori rozoberajú tri hlavné možnosti: Egypt, Grécko a Turecko. No je tu ešte jeden, menej očividný partner, ktorý stojí za úvahu – Rusko. Putin sa chce podieľať na izraelskom plynovom boome. Spolieha sa totiž na Gazprom ako na významný zdroj rozpočtových príjmov a geopolitickú páku. Rusi by určite radšej spolupracovali s Izraelom, než aby s ním museli súperiť na kľúčovom európskom trhu. Rusko sa preto v ostatných rokoch opakovane, no neúspešne pokúšalo vstúpiť na izraelský trh s plynom.
Aké by boli výhody pre Izrael? Vzhľadom na trenice s Obamovou administratívou nie je pre krajinu najhorší nápad rozvíjať vzťahy s ďalšími mocnosťami, ako Rusko, Čína a India. Po druhé, ruské vojsko je pevne usadené na severnej hranici Izraela a Putin je odhodlaný ruský vplyv na Blízkom východe ďalej rozširovať. Izraelskí politici sa síce hnevajú na ruskú vojenskú prítomnosť, no chápu reálpolitiku národnej bezpečnosti. Premiér Netanyahu sa preto sústredí na „červené čiary“ – aby Hizballáh nedostával sofistikované zbrane z Iránu či Sýrie. S týmto cieľom preferuje vojenskú koordináciu a hľadanie spoločných záujmov. V tomto ohľade by pripustenie Ruska na izraelský trh s plynom dalo Izraelčanom silnú páku, aby Putin uprednostnil ich bezpečnostné záujmy v regióne. Izrael verí, že Hizballáh by sa v budúcom konflikte zameral na ich kľúčovú, no zraniteľnú ťažobnú infraštruktúru. Zapojenie Ruska by to vyriešilo jedným ťahom. Hizballáh je kľúčovým hráčom v ruskej „šiitskej aliancii“, ktorá výrazne benefituje z ruských náletov v Sýrii. Vďaka tomu ich môže Putin inštruovať, aby nechali izraelský plyn na pokoji.
Samozrejme, rusko-izraelské partnerstvo by nebolo ideálne. Zaiste by nepotešilo Spojené štáty. Trenice pokračujú a USA aj EÚ chcú oslabiť vplyv Gazpromu, nie ho zvyšovať. Rusko tiež nie je ideálny biznis partner. Putin využíva zastavenie dodávok plynu ako formu politického trestu pre svojich oponentov. Izraelská vláda sa toho musí vystríhať – rovnako ako zapleteniu sa do geopolitických hier Kremľa. A napokon, zapojenie Ruska nemusí stačiť. Okrem toho, že vybudovanie plynovodu z Leviathanu do Ruska si pri potápajúcej sa ekonomike môže Moskva dovoliť len sotva, Izrael na maximálne využitie svojich zásob aj tak potrebuje veľkého odberateľa ako Turecko. Gazprom môže byť len časťou izraelského plánu, no bezpečnostné garancie, ktoré by spolupráca s Ruskom priniesla, by v konečnom dôsledku podporili bezpečnostné záujmy Izraela.
StoryEditor