Podľa Tomáša Sedláčka sa buď zmierime s terorizmom ako bežnou súčasťou našej civilizácie, alebo budú všade kontroly a všetkým bude „vidieť do telefónu“, čím sa „svojich slobôd vzdáme sami“, a tým sa meníme na základe útokov, čím sekundárne plníme ciele terorizmu a stávame sa dokonca jeho „súčasťou“.
Nejde o ojedinelý názor. „Nezmeníme svoj postoj k hodnote slobody, nedáme sa prerobiť teroristami,“ znie povinná pesnička politikov po každom útoku. Rozhodnutie pre otvorený boj s terorizmom naozaj znamená vzdať sa pohodlia. Preto Francúzsko neurobilo a neurobí nič ani po Charlie Hebdo a ani po Paríži. Takisto sa nič nezmení ani po Bruseli. Pre zopár teroristických útokov ročne sa to neoplatí. Tak znie postoj Európy, skrátka, zvážime za a prot...
Zostáva vám 85% na dočítanie.