Veľa sa už napísalo o dvojitej rýchlosti reštrukturalizácie firiem a verejných inštitúcií. Kým firmy prešli ťažkou skúškou – prispôsobenie sa požiadavkám nových trhov – viac-menej úspešne, štát zaspal. Zaspal na veľkom vankúši, ktorý sa volá európske fondy. Neprodukuje požadované kvalitné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, územné plánovanie a regionálnu politiku, ale dáva miliardy eur na rôzne projekty, čím dotuje vybrané skupiny obyvateľstva a napĺňa známe rozdeľuj a panuj.
Firmy prešli obdobím privatizácie a tunelovania, štátnej podpory zahraničnej a domácej – s vládami spriaznenej – konkurencie a dokonca podradeniu dôležitých trhových inštitúcií vybraným záujmovým skupinám. Príznakom, že veci nefungujú správne, je nízky počet domácich úspešne rastúcich firiem. Najnovšou skúškou, ktorou mnohé neprejdú, sú protipandemické opatrenia. Čoraz častejšie od podnikateľov počuť slová o únave, nechuti pokračovať v boji s úradmi o svoje prežitie. Lebo štát – ak nie ste dostatočne veľká a spriaznená firma – nepomáha, ale škodí. Svojou neprofesionalitou, neschopnosťou, nepredvídateľnosťou a nezodpovednosťou.
Mladí reagujú racionálne, odchodom. V skupine 20- až 24-ročných žilo u nás v roku 2000 474-tisíc mladých, v roku 2020 už len 289-tisíc. V Bratislavskom kraji sa ich počet znížil na 45 percent, v Trenčianskom na 53 percent a Trnavskom a Nitrianskom na 56 percent. Nová vlna imigrácie, myslím, príde po pandémii. No nebude to tá, na ktorej sa získavali politické body. Bude to imigrácia do ekonomicky vyspelých štátov zo Slovenska. Za vzdelaním, prácou a pokojnejším životom.
V roku 2017 sa začal pripravovať plán rozvoja – revitalizácie – hornej Nitry. Môj prístup spočíval na dvoch pilieroch – podpore rozvoja územia a zapojení miestnej verejnosti, teda aktérov rozvoja. Potom sa do plánovania vložil štát naplno a výsledkom bola stratégia, ktorú v roku 2020 vláda hodnotila kladne, akurát, že sa za tie roky nič neudialo. Až koncom roka sme získali peniaze od EÚ, bez ktorých sa u nás ani lístoček nepohne, a pripravila sa aktualizácia stratégie. Pod rozvojom si však vláda predstavuje nie využívanie miestnych špecifických vedomostí a zručností pracovnej sily, nie kvalitné vzdelávacie inštitúcie, nie podporu prepojenia vedy, výskumu a výroby, nie podporu infraštruktúry pre zakladanie a rast malých firiem. Vláda si pod revitalizáciou a rozvojom predstavuje zásobník 350 projektov na čele so zatepľovaním a rekonštrukciou budov, fotovoltickým parkom a centrálnym vykurovaním.
Žiaľ, tento „business as usual“ nie je správna reakcia politík a vlády na stav Slovenska v roku 2021.