Už dlhšiu dobu sledujem nielen u nás, ale aj vo svete protesty. Som si vedomý toho, že sto ľudí na ulici pôsobí údernejšie ako 100 strán vedeckej analýzy.
Priznám sa však, že ja vôbec nie som priaznivcom pouličných agresívnych demonštrácií.
Veľmi ľahko sa dajú zneužiť. Demokracia by mala mať v sebe mechanizmy, aby sa veci riešili tam, kde treba a ľudia nemuseli ísť zo zúfalstva na ulicu. Na druhej strane ak sa ale ľuďom zoberie istota v právny systém, ak zlyháva ústavnosť, tak čo iné im ostáva?
Platený komparz, to je niečo iného, ale aj to sa asi dá preventívnou prácou eliminovať. Ja osobne vidím problémy vo viacerých rovinách.
Ak nebudeme veriť autoritám, ak ich budeme spochybňovať, tak sa dostaneme do anarchistického systému nedôvery. Problém môže tiež nastať, ak rozum minieme skôr ako fosilné palivá.
Chcem však veriť tomu, že ľudské myslenie a rozum patria medzi nevyčerpateľné obnoviteľné zdroje.
Aby som však nezabudol odpovedať na nadpis môjho komentára. Ak však urobím hlbší ponor do sociálnej reality, pripúšťam, že protesty môžu pomôcť riešiť problémy v spoločnosti ale len vtedy, ak za nimi stojí reálna sila, výrazne percentuálne akceptovateľná množina zo spoločnosti.
Bez prejavov násilia, vulgárnosti s jasne definovanými požiadavkami, ktoré sú pre väčšinu spoločnosti prospešné alebo aspoň akceptovateľné. Požiadavky musia mať spoločensky pridanú hodnotu.
Riešenie je možno aj vo vytvorení silnej novej politickej strany, so silným myšlienkovým zázemím a nábojom aktivity, bez egoizmu a nepriateľstva.
Zárodky sa ukazujú v rozličných združeniach, aktivitách, postavených na racionálnom uvažovaní nie na snoch a nesplniteľných víziách.
Chcelo by to zjavne aj duševný reset. Veľkou časťou zla je aj činnosť mediálnej sféry, ktorá je často vedúcou silou pri vymývaní mozgov obyvateľov európskeho a predovšetkým postsocialistického priestoru.
Aj z toho dôvodu netreba sa príliš zaoberať tým, o čom píšu niektoré médiá. Zvyčajne píšu, čo sa im hodí a nie to, čo sa naozaj deje.