Základné princípy EÚ, na ktorých bolo toto spoločenstvo založené, nám postupne miznú pred očami. Únia s tým nič nerobí a zaujala nešťastnú pozíciu mŕtveho chrobáka. Princípy jednotného voľného trhu sa vážne narušili po tom, čo sa Európou rozšíril trend zákonov o minimálnej mzde s dosahom na dopravné spoločnosti na starom kontinente.
Po tom, ako dopravcovia zo strednej a východnej Európy krútia hlavami nad nemeckým Milogom, si už teraz môžu krčné stavce úplne zodrať, keďže do hry vstupuje francúzsky zákon o minimálnej mzde Loi Macron. Proti nemu je nemecký kolega slabý odvar, pretože posúva povinnosti dopravcov na ešte vyšší level. Slovenský dopravca nielenže musí vodičom, ktorí sa s kamiónom dostanú do krajiny galského kohúta, zaplatiť francúzsku hodinovú minimálnu mzdu, zákon mu navyše prikazuje, ako im má rozvrhnúť pracovnú dobu a odpočinok, prácu nadčas, ako chrániť ich zdravie, a určuje mu podmienky rovnosti pohlaví v práci. Ozdobou na záver je, že každá spoločnosť, ktorá vykoná prepravu tovaru do Francúzska, tu musí mať zástupcu, ktorý bude vytvárať styčný bod pre francúzske kontrolné orgány, ktoré budú od dopravcu požadovať detailné výkazy pracovnej doby, pracovné zmluvy a to všetko, samozrejme, vo francúzštine. Ťažko si predstaviť, ako menšia dopravná spoločnosť, ktorá má do desať vozidiel (a takých je väčšina) bude zamestnávať a platiť ďalšieho zamestnanca. Tak isto, ako je ťažké vôbec zaplatiť vodičom hodiny odpracované na francúzskom území vo francúzskej minimálnej mzde.
Čo sa teda skrýva za týmto proklamovaným bojom proti sociálnemu dumpingu? Je to jednoduchý, ale účinný nástroj na likvidáciu dopravných kapacít v štátoch mimo západnú Európu. A to je vážne porušenie toho, čo by nám únia mala zabezpečiť. Množstvo spoločností, ktoré majú fabriky na našom území a využívajú lacnú pracovnú silu, je dôkazom, aké rozporuplné sú francúzsky aj nemecký zákon o minimálnej mzde. Keď si položíme otázku, kto bude musieť vykonať dopravu zo slovenského závodu do Francúzska, keď to slovenský dopravca nebude zvládať, zistíme, že francúzsky alebo iný, ktorý na to bude mať.
To všetko sa deje napriek tomu, že Európska komisia vedie konanie proti nemeckému zákonu o minimálnej mzde postavenému na rovnakých princípoch. Francúzi len využili to, že konanie formou vzájomného dialógu oboch strán sa naťahuje a doteraz sa nepristúpilo ku krokom, ktoré by smerovali k súdnemu konaniu. Toto naťahovanie úplne inak vnímajú spoločnosti, ktorým nemecký zákon viac ako rok komplikuje život a má sa k nemu pridať aj francúzsky. Na to upozornil slovenský europoslanec Richard Sulík, ktorý s lotyšským kolegom pripravil dva otvorené listy s podpismi ďalších štyridsiatich europoslancov, aby poukázal na to, že tento zákon vážne porušuje práva EÚ. Je teda aj na eurokomisárke pre dopravu, aby problematiku posunula do polohy, keď sa začne riešiť, aké dosahy majú takéto zákony o minimálnej mzde na voľný európsky trh a príde k náprave.