Krajina ohňa a ľadu je pre Island priliehavý názov – pre množstvo činných vulkánov, gejzírov a ľadovcových riek. No k prírodným úkazom v tieto dni prispieva aj politické vrenie. Prezident Ólafur Ragnar Grimssoon odchádza po dvadsiatich rokoch vo funkcii. Zdá sa, že nástupcom by mohol byť bývalý, 14 rokov pôsobiaci premiér David Oddsson.
Tunajšie zákony umožňujú viacnásobnú voľbu aj do najvyšších volených pozícií. U nás sa môžu v nových voľbách opakovať iba dve funkčné obdobia. Ale v týchto podmienkach a zákonoch, ak by som vychádzal z počtu rokov, počas ktorých fungovali vo svojich pozíciách spomenuté politické osobnosti, mohol by som zároveň konštatovať určitú stabilitu. Čo je však zvláštne a napovedá predstavu dlhotrvajúcej stability, je rovnostárstvo.
Ukazuje to aj príjmová nerovnosť, ktorá je jednou z najmenších na svete. Zároveň je tu pozitívne nazeranie na život a celkom samozrejmá pracovná etika. Pokiaľ ide o odchod do dôchodku, sú zamestnaní najdlhšie zo všetkých vyspelých krajín. Musím sa opytovať, čo je lepšie. Dlhodobejšie vládnutie, a tým aj možnosť dotiahnutia dlhodobejších cieľov, alebo častejšia výmena osobností v štátnických funkciách s rizikom, že v kulminujúcom štádiu realizácie úloh dôjde k prerušeniu riešení, čoho dôsledkom je nestálosť a rozkolísanie vzťahov i výsledkov „zasiahnutých“ firiem? Je to šalamúnska otázka. Šalamúnske sú aj riešenia nevoľky pripomínajúce futbalového rozhodcu, ktorý je natoľko pomýlený, že si pomýli aj bránky, nieto mená ostatných hráčov.
Prechádzam sa v uliciach Reykjavíku a premýšľam o tom, čo nové mi priniesol tento pobyt. Navštívil som desiatky osobností, známych i menej známych ľudí a nikdy som nepobadal žiadne podráždenie. Či už sa usmievalo slniečko, alebo husto pršalo, nekazilo to ľuďom pohodu a vždy reagovali s úsmevom a ochotou. A všetci do jedného sa ukazujú ako vynikajúci organizátori. Napríklad to dávajú najavo aj takou zvláštnosťou, prejaveným liberalizmom, ktorý islandskému parlamentu umožnil definovať manželstvo ako zväzok dvoch jednotlivcov. Je tu vysoký stupeň tolerancie a na rozdiel od iných severských krajín Islanďania kladú relatívne veľkú dôležitosť na nezávislosť. Zaujímavé sú aj ďalšie okolnosti týkajúce sa zásadných spoločenských otázok. Prieskumy OECD ukázali, že 66 percent Islanďanov bolo spokojných so svojím životom a 70 percent verilo, že budú ešte spokojnejší v budúcnosti. Podobne 83 percent tvrdilo, že majú viac pozitívnych zážitkov za deň ako negatívnych. Je to jedna z najšťastnejších krajín v OECD.
StoryEditor