Veľká reforma zdravotníctva je tu. Že ste si to ani nevšimli? Zásadné zmeny v oblasti nemocníc, ambulantnej sféry a zdravotných poisťovní sa nenápadne napchali všetky do jedného legislatívneho procesu. S ním šup do pece počas vrcholiacich prázdnin.
O optimalizácii nemocníc sa zapísali stohy papiera za ministerky Kalavskej. Projekt, ešte pod názvom stratifikácia, dopadol ako Titanic. Najskôr okázalá plavba, kým ho náhle nepotopil do seba zahľadený kapitán. Nová vláda však prišla s úplne novým projektom pod názvom Optimalizácie siete nemocníc, prezývaná OSN. Ale všetci vieme, že je to vlastne to isté.
Myšlienka optimalizácie znie na papieri dobre a potrebne. Kto by nechcel, aby nemocničný sektor fungoval optimálnejšie?! Problém nie je v myšlienke, ale v možnostiach jej implementácie. Chýba súhra s inými potrebnými zmenami. Je to ako pri skupinovom tanci – ak jeden tanečník vykročí, ale ostatní zostanú stáť, figúra sa nepodarí.
Najskôr rýchla pochvala – na rozdiel od stratifikácie, OSN už uvažuje aj o zmenách v ambulantnom sektore. Rozvrstvenie siete nemocníc by však malo vykročiť v súlade s budovaním celého „základného poistného balíčka“, teda nároku pacienta. Takto zadefinujem popredu nárok poistenca v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti (teda akú by mal mať poistenec dostupnosť jej služieb), bez toho, aby som konal v synergii s možnosťami nároku v iných oblastiach.
Druhým zásadným problémom sú samotné nemocnice. OSN s nimi narába ako v stolnej hre, ako by to boli identické typy figúrok – malá, stredná, veľká. Ale ako to vie? Najmä pri štátnych (ale aj mnohých neštátnych) nemocniciach neexistuje poriadne finančné plánovanie. Nie je známy stav kapitálu, nie sú žiadne stredno- a dlhodobé plány, rezervy, investičné projekty, nič. Ministerstvo pozná svoje vlastné nemocnice ako-tak materiálne (budovy, počet lôžok, počet zamestnancov), ale nič netuší o stavoch a tokoch hodnoty v nich. Veď ešte donedávna nemali štátne nemocnice ani zjednotené účtovníctvo. Bez toho sa však optimálna sieť stavia naslepo. Štátne nemocnice sú podniky so stámilionovým obratom a s tisíckami zamestnancov, no manažované sú ako školské družiny. Aj to je dôsledok zarezanej transformácie.
Toto nie je ani tak kritika ministerstva, ale vlády. Reformy sú pre ňu ako slanina v komore – každý príde, kedy chce, a kúsok si slávnostne odreže. Bohužiaľ, od roku 2006 tu nebola vláda, ktorá by dokázala konať reformne ako celok. A už to cítiť.
Činnosť INESS podporili aj poisťovne Dôvera a Union