Dlho som nebola niekým taká inšpirovaná ako rozhovorom s osobou, ktorá prežila ozajstné vyhorenie. Zaujímalo ma, či nie som náhodou blízko, hľadala som črty diagnózy u seba. Každému z nás život prináša iné výzvy. Je jedno, či ste výkonný manažér firmy, alebo ohučaný rodič. Z počúvania dotyčného vyplynulo jedno dôležité pozorovanie – nie je až také podstatné, čo vám plní dni, ale to, ako sa vy rozhodnete dianie prežívať.
Ak hovoríme o dobe, na ktorú sa často radi vyhovárame, tak vskutku niečo na jej sile bude. Kladie dôraz na to, aby sme boli perfektní, aby sme náhodou nezapadli do sivého priemeru. Veď v socíku sme museli splynúť s davom, teraz treba vynikať. A tak sa všetci spoločne ponárame do sivého davu podobne „vynikajúcich“. Ak sa vyberieme touto cestou, vždy sa budeme porovnávať. Nikdy nebudeme spokojní a nikdy nebude nič dosť ďaleko na to, aby sme si povedali, že sme to konečne „niekam dotiahli“. Napokon tlaky nevytvára doba, ale my sme jej natoľko uverili, že si ich začneme vyrábať sami.
Zaujímavé je, že pri rozhovore s týmto človekom som zistila aj to, že z vyhorenia môže nastať vážna depresia. Mozog prestane tvoriť potrebné šťastné šťavičky a svet je razom čierny. Tí, ktorí čosi podobné prežili, hovoria, že sa to nedá opísať. Šťavičky sa u neho prestali tvoriť po dlhšom čase stresovania a z dlhodobého vytvárania tlaku na seba samého. Inak povedané – najprv odíde vedomý prístup k životu, potom potrebná chémia. Kto nezažil, nepochopí. Preto by sme na ľudí v tomto štádiu nemali útočiť bagatelizovaním ich stavu a nedajbože dobrými radami ako: „Usmej sa! Už sa vzchop! Nepreháňaj!“ a podobne.
Môj známy tvrdí, že to bolo strašné, ale že depresia mu veľa dala. Aj vďaka pomoci odborníkov sa znova sa narodil. Už si vie veci užiť, nestresuje sa, nepremieta si čierne filmy o budúcnosti, nerobí na seba tlak. Z pekla sa dá dostať. Ak v ňom nie sme, možno ním ani nemusíme prejsť, aby sme si uvedomili krásu života. Z nášho stretnutia ešte prikladám dobrý tip na prevenciu. Otázka: „A potom sa čo stane?“ – slúži na „rozmotávanie klbka“.
Keď vás niečo tlačí, skúste si túto otázku klásť dovtedy, kým aj ten najčernejší výsledok v predstavách v pokoji prijmete. Inak na vás bude každú chvíľu číhať iné neprijaté zamotané klbko, ktoré vám môže zamotať celý život. Napríklad je veľmi upokojujúce prijať predstavu, že je o. k. neurobiť dieru do sveta a len tak si užívať život. Možno vtedy začnete byť výnimočný svojím pokojom ako môj známy. Tých svetových dier je už aj tak dosť. Tak si ich nerobme v duši.