Náklady na znižovanie emisií za posledné dve dekády v EÚ boli citeľné. Len na Slovensku ročne zaplatíme stovky miliónov eur na podporu obnoviteľných zdrojov energie, ďalšie milióny idú na zatepľovacie a kotlíkové dotácie či na rozvoj elektromobility. Nemalá časť nákladov je ukrytá vo vyšších cenách tovarov, pretože výrobcovia musia nakupovať emisné povolenky (tých sa v EÚ predalo už za 57 miliárd eur) či vyvíjať čoraz zložitejšie motory.
V roku 1990 vyprodukovalo EÚ 27 zhruba päť miliárd ton oxidu uhličitého. Množstvo emisií odvtedy klesalo a do roku 2020 klesli ročné emisie CO2 pod štyri miliardy ton. Všetky spomínané náklady tak znížili produkciu emisií o vyše miliardy ton ročne, v súlade so starým záväzkom EÚ znížiť emisie o 20 percent.
Ak by súčasná politika znižovania pokračovala, do roku 2030 by emisie klesli zhruba na 3,5 miliardy ton. EÚ však mala ambicióznejší cieľ znížiť emisie o 40 percent oproti roku 1990, teda pod tri miliardy ton ročne. Píšem „mala“ – minulé leto sa cieľ zmenil na 55-percentný pokles. V roku 2030 tak budú musieť emisie klesnúť k dvom miliardám ton.
To znamená, že za necelých 10 rokov budeme musieť emisie znížiť dvakrát viac, ako sme ich znížili za posledných 30 rokov. A pozor, výhľadový cieľ do roku 2050 je priblížiť sa uhlíkovej neutralite, teda takmer nule! Pýtate sa ma, ako to EÚ chce dosiahnuť, keď nízko visiace ovocie je už obraté? Paneláky sú zateplené, veľké fabriky menia technológie ako o život a autá sa boja aj naštartovať. Odpoveďou je totálna vojna proti uhlíku. Kobercový nálet.
Stanovenie takých ambicióznych cieľov znamená, že už nebudú výnimky. Ak je váš dom pripojený do centrálneho zásobovania teplom, vaša tepláreň si musí kupovať emisné povolenky. Ak sa odpojíte, tak pre vlastnú kotolňu žiadne povolenky nepotrebujete. Tomuto bude koniec, emisné povolenky majú po novom zasiahnuť nielen lodnú a cestnú nákladnú dopravu, ale aj vykurovanie budov. Na výnimky budú musieť zabudnúť aj malí podnikatelia. Farmári sa musia pripraviť na reguláciu toho, čo môžu chovať a pestovať.
Takýto krok bude mať značné dosahy na bohatstvo a štruktúru výdavkov ľudí. V roku 2018 skúsil francúzsky prezident zvýšiť uhlíkové dane na palivo a ulice zaplavili státisíce „žltých viest“. Uvidíme, aká bude reakcia v iných krajinách, keď sa zo zdaňovania a z prísneho limitovania vypusteného uhlíka stane celoeurópska politika. Stratégia „Fit for 55“ de facto znamená, že uhlík bude na prídel. Ak v tomto cieli ostane EÚ vo svete sama, vplyv na klímu bude minimálny. Vplyv na náladu v EÚ však bude dramatický.