Mala by americká vláda zafixovať dnešné ultranízke náklady na pôžičky emitovaním dlhodobého dlhu? Vzhľadom na to, že zadlženie je už vysoké, možno na to dozrel čas.
Ministerstvo financií v spolupráci s Fedom sa doteraz snažilo držať dlhodobé dlhy dole, aby znížilo úrokové sadzby pre súkromný sektor. Dnes sú americké pohľadávky v priemere splatné za necelé tri roky, hlboko pod priemerom väčšiny európskych krajín. Príklon ku krátkodobejšieho pôžičkám mal zmysel. Keďže úroková miera tridsaťročného amerického dlhu je zhruba o 200 bázických bodov vyššia ako pri jednoročnom dlhu, šetrili krátkodobé pôžičky peniaze.
Vláda by však nemala fungovať ako banka ani ako hedžový fond, ktoré naberajú krátkodobé dlhy a financujú z nich dlhodobé projekty. Je to príliš riskantné. Americký dlh dosahuje 82 percent národného dôchodku a náklady rýchleho rastu úrokov môžu byť obrovské.
Kenneth Rogoff
Nikto netvrdí, že je taký posun pravdepodobný, ale jeho pravdepodobnosť nie je zanedbateľná. Úroky môžu prudko vzrásť v prípade vojny alebo inej katastrofy. Menej dramatická, ale o pravdepodobnejšia je možnosť, že Fed nájde spôsob, ako zvýšiť inflačné očakávania, ktoré neúprosne klesajú. Ak sa zvýšia, vytiahnu aj úrokové sadzby.
Vzostup úrokových sadzieb by mohol prameniť aj z nejakej formy sebapoškodenia. Napríklad ak si voliči zvolia za prezidenta nevyspytateľného biznismena, pre ktorého je bankrot bežná vec. Nie je ťažké si predstaviť ani populistických vodcov s názorom, že dlh je v nepodstatný a nemal by prekážať pri zvyšovaní verejných výdavkov. Bohužiaľ, keby USA museli čeliť náhlej normalizáciu úrokových sadzieb, mohlo by si to vyžiadať značné úpravy daní a výdavkov. Záťaž vrátane nezamestnanosti by takmer určite dopadla neúmerne tvrdo na chudobných občanov – na čo populisti bohorovne zabúdajú.
Väčšina ekonómov sa zhoduje, že vyšší deficit má zmysel, ak sa z neho financuje skvalitnenie infraštruktúry a školstva, či zvyšovanie domácej bezpečnosti. Existuje množstvo prospešných, ale nerealizovaných projektov, pričom reálne úroky sú nízke. Musíme dúfať, že budúci prezident vytvorí medzirezortný tím a obdarí ho nezávislosťou a technickou odbornosťou, aby mohol posudzovať projekty, podobne ako to urobila posledná britská vláda pred brexitom.
Nastal čas, aby americké ministerstvo financií posúdilo, či si nepredĺžiť splatnosť úverov. Dnes americká vláda emituje najviac tridsaťročný dlhopis. Španielsko úspešne emitovalo päťdesiatročný dlh a Írsko, Belgicko, ba aj Mexiko emitovali storočný dlh. Iste, nevieme, či sadzby ešte neklesnú, ale cieľom je dosiahnuť riskantný tok budúcich úrokov.
Pripusťme, že Európa je vo veľmi odlišnej situácii s výrazne vyššou nezamestnanosťou, takže argumenty pre pokračovanie stimulácie aj za cenu rizika vyšších budúcich nákladov na obsluhu dlhu sú tam oveľa silnejšie. Americká ekonomika však teraz zažíva solídne zotavenie, a preto je možno najlepší rýchlo pristúpiť k normalizácii dlhu.