Slovenský zápis do európskej histórie

Bratislavská deklarácia či Bratislavská cestovná mapa sú pojmy, ktorými sa Slovensko uplynulý piatok zapísalo do európskej histórie. Je prirodzené, že stretnutie takejto vrcholovej úrovne je predmetom rôznych hodnotení, za Slovensko ako usporiadateľa však musím konštatovať, že neformálny samit EÚ absolútne splnil svoj účel. 27 lídrov členských krajín jasne povedalo, že chceme ísť v projekte EÚ spoločne ďalej, že považujeme toto zoskupenie za nenahraditeľné. Preto ani výber lode ako miesta rokovania nebol náhodný. Symbolizoval fakt, že sme v Únii na jednej lodi.

Ak niekto kriticky hodnotil nedostatok záväzných stanovísk, potom nepochopil, alebo zámerne skreslil zmysel a cieľ stretnutia, ktorého hlavným účelom bolo veľmi otvorene si dovnútra povedať, kde sa dnes v európskom projekte nachádzame, a presnejšie, kde máme problém, ak nám naprieč členskými krajinami rastie extrémizmus a euroskepsa, a ako chceme na tento vývoj odpovedať. Jasne na samite zaznelo, že zodpovednosť za nárast radikalizmu a protieurópskych nálad je na našej strane a je len na nás odpovedať na tento vývoj lepšou politikou, jasnými prioritami, iným jazykom a aktivitami. Pre Úniu to bola prospešná, veľmi úprimná debata. Bratislavská cestovná mapa pomenovala priority aj konkrétne opatrenia, ktorých napĺňaniu Únia v nasledujúcich mesiacoch venuje maximum energie. V riešení migračnej krízy je napríklad absolútna zhoda na priorite dôslednej ochrany vonkajších hraníc a radikálnom znížení prílevu nelegálnych migrantov. Za týmto účelom padne v októbri rozhodnutie o zriadení spoločnej európskej pobrežnej a pohraničnej stráže. V oblasti vnútornej bezpečnosti dôjde k zintenzívneniu výmeny bezpečnostných informácií či k prísnej identifikácii osôb. Rovnaký dôraz bude kladený na oblasť podpory ekonomiky a zamestnanosti, najmä u mladých ľudí. Zdvojnásobený bude objem Junckerovho investičného fondu, z ktorého budú podporené aj projekty na Slovensku. Zvýšená pozornosť sa dostane využitiu digitalizácie, najmä pre podporu zamestnanosti a ekonomiky.

Nemenej dôležité pre Slovensko je, že samit bol hodnotený ako profesionálne zvládnutý aj po formálnej stránke. Za to patrí vďaka doslova všetkým, ktorí ho pripravovali a rovnako obyvateľom Bratislavy, pretože nedošlo k žiadnym komplikáciám, či už dopravným alebo bezpečnostným. Slovensko ukázalo, že vie podať maximálne profesionálny výkon a samit potvrdil, že sme dnes v Európe vnímaní ako dôveryhodná a rešpektovaná krajina a máme byť na čo hrdí.