Adela Banášová: Myslenie prvej ligy

V polovici októbra sa chystám na seminár s názvom Myslenie prvej ligy. Občas prijmem pozvanie na takéto podujatie, lebo ma podobné témy zaujímajú. Domnievam sa, že žiaden seminár nikoho nespasí a viem aj to, že existuje veľa fanatických seminaristov, ktorí sa pretĺkajú prednáškami viac ako reálnym životom. Ale nie je na mne, aby som to posudzovala. Skrátka a dobre, kladiem si už teraz otázku, čo je to myslenie prvej ligy. A či vôbec myslenie je to, čo nás do prvej ligy dostane. Pretože môj osobný pocit je, že jedna z najzavádzajúcejších viet našej doby je: Myslím, teda som. To, že myslíme, ešte neznamená, že nám toto myslenie prospieva. Samozrejme – je to vec individuálna. Každý má tú populárnu duchovnú cestu inú, svoju.

Duchovná cesta je také časté atraktívne dvojslovie dnešnej doby, že už čakám, kedy takto premenujú Vajnorskú. Niekto sa ma pýta, lebo som prečítala pár knižiek a viedla zopár zaujímavých rozhovorov, že kedy som sa vydala na takúto duchovnú cestu, kedy som zmenila myslenie. Hovorím, že odjakživa. Všetci sme na duchovnej ceste, lebo nie sme len na tej Vajnorskej ako chodiace telíčka prekladajúce nohu vedľa nohy. Duchovná cesta pre mňa nie je len o čítaní kníh, o sedení na seminároch, ideálne v lotosovom sede. Táto cesta je za volantom, s rodinou, so sebou, v krčme, všade.

Píšem o tom preto, lebo si aktuálne stále viac všímam, ako sa ľudia vyberajú na nejaké akože duchovné cesty, hľadajú „to správne myslenie“. Čiže aj na tej ceste hľadajú nejaký vzor, vzorec, šablónu, ako žiť! Lenže akýkoľvek vzorec nás z tejto cesty automaticky ťahá preč. Moja duchovná škola je bulvár, predsudky, vzorce… veľmi silné a veľmi staré vzorce. Tie, ktoré vyplývajú z výchovy, zo spoločnosti, z čudných skúseností. Nemusím aktuálne čítať knihy, nemusím kývať kyvadlom, život mi prináša, čo treba.

Takže mením myslenie prvej ligy na vnímanie prvej ligy. Na to, vidieť čo žijem ja, nikto iný na tomto svete. Vnímať, čo sa mi deje a čo sa mi javí ako prekážka. Tie si vytvárame, samozrejme, sami, naším myslením 58. ligy. Verím, že mi budú inšpiráciou aj pán Mühlfeit či Jelínek. Oni sú prvá liga. Aj keď porovnávanie sa je tiež len vzorec. Obmedzujúci ako zápcha na Vajnorskej. Tak si želajme šťastné cesty. Všetky.