Vláda nemá reálny záujem zabojovať proti daňovým podvodom. To je najsilnejší odkaz daňových zákonov, o ktorých v týchto dňoch rokuje parlament. Ich jediným výsledkom bude vyššie daňové zaťaženie a viac príjmov. Pritom, ak by sa slovenská vláda inšpirovala napríklad rakúskym prístupom k eliminovaniu tieňového hospodárstva a podvodov, získala by do rozpočtu niekoľkonásobne viac financií.
Ak chcete zvýšiť rozpočet, je rast daňového a odvodového zaťaženia tá najjednoduchšia cesta. Zároveň však aj najrizikovejšia: znižujete konkurenčnú výhodu Slovenska voči zahraničným investorom a vyháňate domácich investorov inam. Najnovšie návrhy daňových zákonov domácich investorov vyslovene diskriminujú. Zdanením dividend budú postihnuté najmä lokálne slovenské stredne veľké podniky, pretože štát nemá právo zdaniť zisk spoločnostiam so sídlom v EÚ na základe smernice k materským-dcérskym spoločnostiam. Podľa našich prepočtov vláda namiesto daňovej úľavy z avizovaného poklesu dane z príjmov reálne zvýši celkové daňové zaťaženie kapitálových spoločností z 22 na 26,5 percenta. To však nie je najhoršia správa. Z daňových zákonov totiž doslova trčí nezáujem urobiť skutočne účinné kroky proti podvodom. Pritom by stačilo urobiť tri jednoduché kroky.
Po prvé, zaviesť systém daňových kontrol orientovaných na riziko. Na základe daňových kontrol je možné vytvoriť zoznam rizikových kritérií (napríklad nepravidelnosti v daniach, veľké kolísania pri zisku a obrate v porovnaní s priemerom v odvetví, veľké kolísania pri zisku, obrate a cash flow, omeškané alebo nepravidelné platby dane, daňovo motivované zmeny spoločnosti, obchodné kontakty k daňovým rajom) a verejný rating, podľa ktorého by stúpala alebo klesala šanca daňovej kontroly.
Po druhé, zavedenie osobného ručenia vedenia firmy za daňové dlhy. Za porušenie povinností s následkom krátenia dane a príspevkov na sociálne zabezpečenie by zodpovedali konatelia trestnoprávne, ako aj svojím súkromným majetkom. V Rakúsku sa od roku 2003 uskutočnilo 1 500 procesov voči konateľom v týchto prípadoch a každý podnikateľ si tam rozmyslí, či pôjde pri podvode do tohto rizika.
Po tretie, Slovensko by malo zaviesť finančné trestné právo. To existujúce je len formálne, neuplatňuje sa. Napríklad v Nemecku a Rakúsku trestné právo zabezpečuje, že pri nedbanlivom a úmyselnom krátení daní a odvodov môže daňový úrad, alebo v ťažkých prípadoch súd, udeliť trest. Pritom ide o vysoké pokuty a pri súdnych finančných trestných deliktoch aj tresty odňatia slobody až od päť do desať rokov.
Je najvyšší čas, aby vláda uzatvorila s daňovníkmi niečo ako dohodu o férovosti. Na jej základe by platil každý svoj férový podiel na daniach výmenou za celkové zníženie daní, ktoré by bolo možné dosiahnuť vďaka dodatočným príjmom. Ak by vláda našla odvahu ísť touto cestou, na konci ju čaká ekonomicky jednoznačná win-win situácia. Zatiaľ to však na ňu, žiaľ, vôbec nevyzerá.