Ostatné rozhodnutie Deutsche Bank, ktorá sa borí s viac ako 6-tisíc právnymi spormi a dohodou o vyrovnaní 38-miliónovej pokuty za údajnú manipuláciu cien striebra, sa javí ako jasný dôkaz pre konšpiračných teoretikov. Tí dlhodobo poukazujú na údajnú manipuláciu s cenami drahých kovov, ktorá mala stáť napríklad aj za pádom cien zlata z úrovne 1 920 dolárov v roku 2012 až na 1 050 dolárov v roku 2015. Takže, ako to je?
Po prvé je nutné rozlišovať viaceré druhy manipulácie. Tá, ku ktorej sa „priznáva“ DB, je neetickým správaním sprostredkovateľov obchodov – teda bánk. Mali zneužívať informácie, ktoré majú o trhu a klamať svojich klientov, čím konali v ich neprospech. V čase fixácie cien sa mohli napríklad obohacovať na úkor klientov a aktuálneho pohybu trhu. Áno, nekalá praktika.
Aby sme boli aj objektívni, na malú obhajobu bánk treba povedať, že pôsobia v extrémne regulovanom prostredí. Neporušiť nejaké nariadenie je niekedy nemožné. Aj preto mnohé ich produkty – napríklad ETF v zlate či striebre – majú také komplikované obchodné podmienky, že investovať do nich sa mi niekedy javí ako hazard. Druhým argumentom na ich obhajobu by mohlo byť, že tieto banky sú tvorcami trhu. Tým pádom majú prístup k informáciám, ktoré nemajú práve špekulanti – väčšinou obchodníci na futures trhu. Vypáliť rybník špekulantom je potom hračkou. No to vyplýva z ich postavenia, ktoré je pre celý priemysel okolo drahých kovov potrebné. Predstaviť si trh bez fixácie cien je len ťažké – využívajú ju totiž mnohí díleri, ťažobné spoločnosti aj ďalší účastníci trhu.
Vidíme teda pred sebou jasný dôkaz, že banky dokázali stlačiť cenu zlata z 1 920 dolárov na 1 050, či striebra z 50 dolárov na 13? Tu teória hovorí, že banky sa hrajú s takzvaným papierovým trhom, kde tlačia cenu dolu a potom nakupujú fyzický kov. Lebo vraj ide práve o fyzickú držbu kovu. Teória zároveň hovorí, že kým si bohatí nenakúpia dosť zlata a striebra, nebudeme mať vyššie ceny. Pri tlačení peňazí centrálnymi bankami predsa cena žltého a sivého kovu má byť už úplne inde. Bohatí to vraj vedia, a preto manipulujú cenu, aby mohli nakúpiť ešte za „lacno“.
Ako podrobnejšie rozoberám v knihe „Mrcha“ zlato, existuje viacero dôvodov, prečo sú také tvrdenia mimo. Spomeniem ten najjednoduchší. V prípade, že by všetci investori chceli držať žltý alebo sivý kov – či už Číňania, Rusi, malí investori, alebo ktokoľvek iný – veľké banky by vedeli pohnúť trhom len minimálne. To, že sme svedkami pádu cien, znamená len jedno. Na trh sa dostáva fyzické zlato aj pri jeho nižších cenách. To znamená, že ho niekto predáva – aj s vedomím, že centrálne banky tlačia do ekonomiky čoraz viac peňazí. Týmto investorom totiž nejde o držanie zlata ako poistky, ale o zarobenie dolárov pri špekuláciách. Nikto ich nenúti predávať. Už len z tohto dôvodu nemôžeme hovoriť o manipulácii cien. Konšpiračná teória teda nesedí. Hoci v budúcnosti sa to môže, samozrejme, zmeniť.