Ako vyťažiť čo najviac z brexitu

Slovensko je jedna z mála krajín EÚ bez sídla akejkoľvek špecializovanej úniovej agentúry. V prípade brexitu budeme mať príležitosť prilákať jednu z dvoch, ktoré v súčasnosti sídlia v Británii. Využijeme ju alebo sa premrhá? Ostatné štáty už so súťažením začali. Či brexit vskutku nastane, je nateraz vo hviezdach. Ale akákoľvek prezieravá vláda sa musí pripraviť na oba scenáre.
Okrem zložitých rokovaní o povahe budúceho vzťahu Veľkej Británie a EÚ – konkrétne prístupu k vzájomným trhom, predovšetkým londýnskeho City na európsky bankový trh, ale aj postavenia úniových občanov už žijúcich na ostrovoch a britských občanov na kontinente – vyvstane otázka, kam sa presťahujú dve európske agentúry. Európsky orgán pre bankovníctvo EBA a Európska agentúra pre lieky EMA majú totiž sídlo v Londýne.
EBA reguluje celý bankový sektor v Únii. Momentálne sa napríklad zaoberá sprísnením pravidiel nakupovania kartami na internete. EMA schvaľuje európske povolenie na uvedenie liekov pre ľudí a zvieratá vo všetkých členských krajinách a sleduje ich bezpečnosť.

Galileo v Prahe
EÚ si vytvorila takmer štyridsať agentúr, ktoré na rozdiel od jej inštitúcií ako Európsky parlament či Komisia vykonávajú špecializované úlohy. Napríklad v Prahe sídli Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém Galileo – európska obdoba amerického GPS. V Budapešti sídli Európska policajná akadémia, vo Varšave Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž Frontex a vo Viedni Agentúra Európskej únie pre základné práva.
Tieto agentúry sú cielene rozmiestnené po celej EÚ, aby sa dosiahla väčšia blízkosť k všetkým občanom Únie. Ich umiestnenie je starostlivo i so závisťou sledované vo všetkých 28 členských krajinách. Samozrejme, je aj predmetom zákulisných dohôd a obchodov. Tak to bude aj v prípade EBA a EMA, ktoré z povahy ich činnosti sú obzvlášť dôležitými agentúrami.

Vyjednávací poker
Zároveň ich rozpočty a počty zamestnancov budú veľkým lákadlom na zvýšenie prestíže i posilnenie lokálnych ekonomík. EBA má síce len 154 zamestnancov a 33-miliónový rozpočet, no EMA pracuje s tristomiliónovým ročným rozpočtom a približne 760 zamestnancami. Na porovnanie, dve slovenské inštitúcie zodpovedné za rovnakú agendu ako EMA – Štátny ústav pre kontrolu liečiv a Ústav štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv – s kombinovaným počtom zamestnancov 210 majú spoločný ročný rozpočet len niečo cez päť miliónov.
Slovensko je jedna z piatich krajín EÚ, v ktorej nesídli žiadna európska agentúra. Z nových členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, zostal len geograficky vzdialený Cyprus a my. Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko sú zvyšné tri krajiny bez úniovej agentúry, ale tie vstúpili až po nás.
Má Slovensko vôbec šancu? Neprítomnosť agentúry je istotne dobrá karta na vyjednávací poker. Naše končiace sa predsedníctvo výrazne lepšie umiestnilo Slovensko na mapu v hlavách eurokratov a politických elít naprieč Európou. Ale takú veľkú a pre celoeurópsky farmaceutický priemysel a lobing kľúčovú inštitúciu ako EMA si budú určite chcieť získať väčšie a vplyvnejšie členské krajiny.

Využiť kádre
Taká EBA by prirodzene patrila do Frankfurtu. Jednak tam už sídli ECB, ale aj dve regulačné agentúry – Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. Ale práve vysoká koncentrácia sa dá použiť ako politický i odborný protiargument. Regulácii a nezávislosti inštitúcií prospieva, ak sú regulátori od seba oddelení.
Kapacity nášho ministerstva zahraničných vecí, ktoré boli zvýšené kvôli predsedníctvu, sa určite dajú využiť na premyslenie, či je lepšie ísť do súťaže s cieľom nejakú agentúru k nám prilákať alebo len vyťažiť čo najviac zo vzdania sa v prospech inej krajiny. Pripraviť projekt, presvedčiť európskych partnerov a zároveň predať Bratislavu nebude triviálna aktivita. Ešte šťastie, že vlakom k nám oficiálne návštevy nechodia.
Prilákať 800 alebo 150 vzdelaných, vysoko kvalifikovaných i dobre platených úradníkov nemusí byť len výhra pre Slovensko. Síce developeri, ktorí v posledných týždňoch prepli na predkrízové obrátky v počte predstavovaných, čoraz odvážnejších a drahších projektov, by sa takému počtu bonitných klientov len potešili. No na Bratislavčanov hľadajúcich si bývanie ich príchod môže mať negatívny vplyv.

Facka od reality
Dotiahnutie ktorejkoľvek z týchto agentúr by bol istotne úspech pre slovenskú diplomaciu. A začiatkom pre ďalšie výzvy. Viete si predstaviť ten preplesk realitou a hanbu pre nás, keby sa pár stovák eurokratov potrebovalo zaregistrovať na slovenskej cudzineckej polícii, ktorá kope ligu s rozvojovými krajinami? Možno práve len otázka prestíže by konečne viedla k zlepšeniu pomerov.
Keď sa v roku 2015 prijal zákon o brexitovom referende, Cameronova vláda v ňom nestanovila, čo má vláda a parlament urobiť v prípade odsúhlasenia brexitu. Práve táto krátkozrakosť spôsobila, že celý problém, ako správne aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, sa nakoniec dostal na stôl britského najvyššieho súdu. Nech súd akokoľvek rozhodne a či už brexit nastane alebo nie, my by sme si taký luxus krátkozrakosti nemali dovoliť.