Európsky transanatólsky plynovod v Turecku prekonal významný míľnik. Koncom roku 2016 bola dokončená polovica prác, vďaka čomu sa Európa priblížila k obmedzeniu závislosti od ruského plynu. Ak sa koridor dokončí podľa plánu, na európsky trh sa prvýkrát dostane kaspický plyn a do víru zmien na globálnom plynovom trhu pribudne nová dimenzia.
Možnosti európskych dovozcov plynu znížiť závislosť od Ruska už rozširuje stúpajúci objem ťažby plynu, budovanie novej dopravnej infraštruktúry, pokles cien a väčší objem skvapalneného plynu. To sa odrazí v zmene v európskej energetickej bezpečnosti.
Prečo je južný koridor taký dôležitý? Európa podporila obídenie ruských ropovodov, aby sa vyhla krízam, ako počas mrazivej zimy 2009, keď Gazprom vypol prepravu plynu cez Ukrajinu. Pocítili to Maďarsko, Rumunsko či Poľsko. Vzťahy medzi Bruselom a Moskvou sa ešte zhoršili po ruskej invázii na Krym a následnej anexii. Ďalšie obavy vznikli stavbou plynovou Nord Stream II, ktorý obchádza Ukrajinu.
Do roku 2020 sa má cez južný koridor prepraviť z Azerbajdžanu do Albánska, Talianska, Gruzínska, Turecka a Grécka až desať miliárd kubických metrov plynu. Do roku 2026 sa toto číslo zvýši na 31 miliárd. Práve transanatólsky plynovod je druhou časťou koridoru. Prvý vedie cez Azerbajdžan a Gruzínsko, tretí má viesť z Grécka cez Albánsko až do Talianska.
Európska energetická bezpečnosť však nezávisí len od južného koridoru. Po americkej bridlicovej revolúcii produkcia plynu poskočila medzi rokmi 2005 a 2015 o 27 percent, čo viedlo k rekordným prebytkom dosahujúcim 70 miliárd kubíkov. Výsledkom je strmý pád cien plynu na mnohých trhoch. V Británii sa od roku 2011 prepadli o 72 percent a globálny obchod so skvapalneným plynom láme rekordy.
Nová infraštruktúra vzniká popri raste ponuky a obchodu. Najmä v severovýchodnej Európe ruskú hegemóniu ohrozujú nové terminály na skvapalnený plyn. Koncom roka 2014 spustila svoj terminál Litva a o dva roky prijal prvé dodávky poľský terminál. Spolu s novými plynovodmi a možnosťou reverzného plynu tieto terminály znížili závislosť krajín strednej a východnej Európy od Gazpromu.
Naďalej však platí, že krajiny ako Bulharsko, Slovensko či Maďarsko sú na 70 až 90 percent závislé od ruského plynu. Pozíciu Gazpromu v regióne môže posilniť dostavanie plynovodu Turk Stream, ktorým sa má dopravovať ruský plyn do Turecka a možno aj ďalej do juhovýchodnej Európy.
Funkčný južný koridor túto dynamiku môže zmeniť. Európska energetická bezpečnosť však nezávisí len od prebiehajúcich zmien na globálnom trhu s plynom, ale aj pokračovania spolupráce európskych krajín, pretože Európska únia čelí neistote. Bez tejto spolupráce transanatólsky plynovod Európe prinesie len ďalšie ťažkosti.