Ako vidíte rok 2017 vo vašom biznise – ste skôr optimista alebo prevažujú pesimistické vyhliadky? Firmy v globálnom meradle majú jasno. Index podnikateľského sentimentu Grant Thornton narástol na najvyššiu úroveň za posledné dva roky. 2 600 firiem v 37 krajinách očakáva od tohto roka veľa. Presný opak však index ukázal v slovenských firmách. Tie sa obávajú najmä vývoja situácie na trhu práce. Prečo asi?
Slovenské firmy mi neustále hovoria o problémoch na trhu práce. Čelia nedostatku kvalifikovaných robotníkov, technikov či ľudí pracujúcich v účtovníctve a financiách. Táto situácia nie je nová – signály sa črtali už pred rokmi a zásadný problém trvá už dlhé mesiace. Najhoršie je, že vláda v princípe na túto situáciu nielenže nereaguje, ale ešte hádže podnikateľom pod nohy ďalšie polená. Príkladov, ako im vláda skomplikovala život, je, žiaľ, hneď niekoľko. Od januára zvýšila vymeriavací základ na sociálne odvody o takmer dvetisíc eur a úplne zrušila strop pri zdravotných odvodoch. Štát si povedal, že od ľudí získa viac peňazí na odvodoch, v realite ich však zaplatia firmy. Medzičasom sú vedľajšie mzdové náklady zamestnávateľov na Slovensku vyššie ako v Rakúsku. Pri ročnom hrubom plate päťdesiattisíc eur na Slovensku predstavujú 34,26 percenta. V Rakúsku to je 30,44 percenta. Pri ročnom plate stotisíc je to na Slovensku 28,9 percenta a v Rakúsku 23,96 percenta.
Vláda zdražila podnikanie sériou zákonov, ktoré zvýšili daňové zaťaženie dividend kapitálových spoločností z doterajších 22 na 26,5 percenta. Zmena sa týka predovšetkým stredne veľkých slovenských firiem, no nie zahraničných spoločností pôsobiacich na Slovensku. Tie budú aj v budúcnosti vyplácať svoje zisky do zahraničia bez dane z dividend. Slovenský daňový systém je zaťažený aj inými problémami: e-Government nezodpovedá európskemu štandardu a orientácia na zákazníka či na kvalitu služieb je neznáma. Je potrebné investovať do kvality a efektivity daňových kontrolórov. Keby sa podarilo znížiť úroveň práce načierno aspoň na rakúsku úroveň (ktorá je dosť vysoká), mohlo by Slovensko získať na daniach ročne až 1,5 miliardy eur, z čoho by sa dalo financovať zníženie daní.
Spomenuté polená pod nohy podnikateľov sú veľmi nešťastné kroky, ktoré sa môžu vypomstiť. Ak chce vláda zvyšovať príjmy a nespoliehať sa iba na živelný rast HDP, ktorý sa raz skončí, musí pracovať na posilnení zdravého základu ekonomiky. To znamená znižovať daňovo-odvodové zaťaženie firiem a na druhej strane posilňovať kontrolné mechanizmy. Hovorím napríklad o zavedení systému daňových kontrol orientovaných na riziko a finančného trestného práva vrátane osobného ručenia vedenia podniku za daňové dlhy. Iba opatrenia postavené na oboch nohách môžu udržať Slovensko v atraktívnom podnikateľskom nastavení s udržateľnými štátnymi financiami. V opačnom prípade Slovensku hrozí pád na úroveň Ruska, ktoré v prieskume „boduje“ výrazne pesimistickými vyhliadkami.