Stále platí, že bez práce nie sú koláče. Hoci moderná doba a modernizácia väčšinou zobrali ťarchu denného fyzického výkonu človeku a preniesli ho na mechanické zariadenia, poloautomaty, automaty a roboty. Prebleskujú tézy o štvrtej priemyselnej revolúcii. Mnohé podniky sa však nestačia pohnúť dopredu a tak musia stále voľačo dobiehať, aby mohli vôbec existovať a aby nemuseli prepúšťať ľudí. Pôsobí tu však „paradox súčasnosti“. Tisíce ľudí v zodpovedajúcom veku dosiahli „papierovú kvalifikáciu“, majú diplomy a certifikáty, ibaže ich znalosti nepostačujú na prácu, ktorú podniky ponúkajú.
Z toho vyplýva, že tí, ktorí sa uchytili, by mali byť spokojní. Avšak tisíce nezamestnaných s hocijakou kvalifikáciou, alebo aj „nekvalifikáciou“, spokojní byť nemôžu! Od tých, ktorí prácu majú, sa žiada viac a viac, podľa toho, čo diktuje trh. Bežnými sa stávajú predĺžené zmeny. Každého to po takej nočnej zmene, alebo aj keď sa pracovný deň natiahne povedzme na desaťhodinovú šichtu, unaví. Pritom chápe, že aj keď by sa to nemalo stávať, na druhej strane je dobre, ak má podnik objednávky.
Stáva sa však, že výnos za odpracované hodiny navyše pracovníka nepoteší, čakal viac. Najčastejšie si to odnesú majstri, ale aj normovači, ktorí si robia iba svoju robotu. Necitlivý výber kritérií a požiadaviek však stavia človeka do polohy nádenníka, mechanického vykonávateľa, otroka modernej doby, dokonca aj keď ide o duševnú prácu. Keďže všetko sa modernizuje, menia sa aj normy, ale spravodlivé odmeňovanie je najviac pertraktovaná otázka. Pre podniky je to neľahká úloha, ak sa majú pomestiť do čísiel, kam sa zaratúvajú výnosy, náklady, rast cien vstupných surovín či investície do modernizácie. Darmo plakať a zhadzovať vinu na iných, pomôže poctivosť a seriózny postoj k ľuďom. Je žiaduce, aby si podniky a inštitúcie viac vážili, všímali a odmeňovali ľudí, ktorých úsilie vedie k výsledkom.
Pochopiteľne, človek potrebuje viac ako prácu. Zahltenie sa prácou, hnaním sa za pochybnými symbolmi úspechu, často človeka „odľudšťuje“. Zabúda na rodinu, niet času na výchovu detí. Spoločné zážitky, stretávanie sa s priateľmi, kultúra, šport i záľuby vedú aj k troške radosti a regenerácie, čo nemožno zanedbať. Ibaže bez práce by poväčšine ani toho nebolo. Pravdaže, regenerácia pracovnej kondície, ak práca nemá byť na úkor zdravia, je nevyhnutná. Niektorí z nás ju nachádzajú v sebareflexii, perspektíve sebazdokonaľovania a hľadania životnej perspektívy.
StoryEditor