Zvykli sme si, že odpady sú témou širokej verejnosti, či už doma, vo firmách alebo na školách. Odpadové hospodárstvo má však čoraz dôležitejšie miesto aj na univerzitnej pôde.
Tím odborníkov a vedcov z Fakulty baníctva, ekológie a riadenia geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach nedávno zverejnil zaujímavú štúdiu, ktorá poukázala na výraznú zaostalosť nášho systému spracovania odpadu.
Produkcia smetí z roka na rok rastie a nezastavila ju ani pandémia. V roku 2020 vytvoril Slovák v priemere 446 kg komunálneho odpadu. To bolo o 11 kg viac ako v roku 2019 a o tretinu viac ako pred desiatimi rokmi. Takmer polovica odpadu skončila na skládkach, 44 percent sa podarilo recyklovať alebo kompostovať. Avšak iba osem percent komunálneho odpadu bolo premenených na elektrinu a teplo. A na tento nelichotivý fakt upozorňujú v štúdii aj vedci z Technickej univerzity v Košiciach. Pričom práve Košice sa môžu pochváliť tým, že približne 2 500 domácností je v zimnom období vykurovaných teplom z miestneho zariadenia na energetické využitie odpadu – ZEVO.
Štúdia zároveň vyvracia mýtus, že energetické zhodnotenie odpadu nemotivuje k recyklácii či ku kompostovaniu. Podľa jej zistení je v krajinách EÚ vyššia kultúra odpadového hospodárstva. Obyvatelia viac separujú, viac sa recykluje, ale predovšetkým sa v danej krajine menej skládkuje. Dobrým príkladom sú Nemecko, Holandsko, Rakúsko či severské krajiny. V týchto ekonomikách sa skládkuje do dvoch percent z celkového množstva komunálneho odpadu.
Reformný balík zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu stanovuje na rok 2035 cieľ recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a maximálne 10 percent zneškodňovať na skládkach. Pre Slovensko to vzhľadom na očakávaný nárast produkcie odpadu môže byť problém.
Odborníci preto v analýze dávajú návod na to, ako by sa Slovensko mohlo stať v najbližších rokoch cirkulárnou ekonomikou. Okrem eliminácie odpadu či podpory „re-use“ centier vyzdvihujú kvalitný zber kuchynského bioodpadu a dobudovanie recyklačných kapacít na bioodpad a nerecyklovateľný odpad. Zvyšovanie skládkových kapacít neodporúčajú.
Potenciál vidia aj v dobudovaní infraštruktúry zariadení ZEVO. Či už rozšírením existujúcich kapacít v Bratislave a Košiciach, alebo vybudovaním nových zariadení priamo v regiónoch s najvyššou produkciou komunálneho odpadu a najvyšším podielom skládkovania, teda v Trnavskom, Nitrianskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji.