Učíme sa celý život. Za ostatných 15 rokov sme mali aj štyri také krízy, ktoré sa stávajú raz za život. Tvorcovia ekonomických politík sa v práci rozhodne nenudia. Postupne sa stali expertmi na hypotekárny trh v Spojených štátoch, znalcami gréckych verejných financií a neskôr aj fundovanými epidemiológmi. Teraz sú v kurze energetici a majstri v logistike.
Na medzinárodných fórach rezonujú najmä dve ekonomické témy: ako rozmýšľať o dlhodobých energetických potrebách krajín a čo urobiť pre robustné fungovanie dodávateľsko-odberateľských reťazcov. Obidve veci sa týkajú vstupov do výroby. V minulosti sa z času na čas objavili proroci, ktorí hlásali koniec ekonomického rastu v dôsledku toho, že nám dôjdu nejaké dôležité suroviny. Doteraz ich vždy umlčali technologické inovácie. Makroekonómovia preto väčšinou ignorovali možné obmedzenia zo strany vstupov. Samozrejme, krátkodobé nedostatky a s nimi súvisiace cenové nárasty komodít neboli ničím výnimočným, ale dlhodobú prosperitu nebrzdili. Bude to teraz inak?
Nemyslím si. Vidíme niekoľko zaujímavých trendov, ktoré by mali zabezpečiť, že globálny ekonomický rast bude mať dostatok potrebných zdrojov. Aj keď nás teraz bolia hlavy z problémov súvisiacich s dostupnosťou a cenou energií, slnečná energia je veľkým prísľubom do budúcnosti. Ešte stále využívame len zlomok energie, ktorú nám naša hviezda zadarmo posiela. Pridajme k tomu ďalšie ingrediencie ako vodík, vietor, nové generácie batérií alebo efektívnejšie siete a budúcnosť je hneď svetlejšia.
Ďalším dôležitým svetovým trendom je starnutie populácie. Čakajú nás mnohé výzvy v oblasti verejných financií a trhu práce, avšak starnutie znamená aj to, že počet obyvateľov zemegule by sa mal postupne ustáliť. Raketový rast populácie za ostatné dve storočia výrazne vyčerpal aj dostupné zdroje, ktoré nám naša planéta ponúka. Rád by som spomenul aj zdieľanú ekonomiku, dôraz na recykláciu alebo snahu veľkých výrobcov skracovať a diverzifikovať dodávateľsko-odberateľské reťazce. Cena práce pri robotoch už nie je rozhodujúca.
Chápem, že súčasné každodenné problémy sú veľmi frustrujúce pre širokú vrstvu obyvateľov. Niekde som čítal, že v takých obdobiach je dobré predstavovať si, ako by vyzerali noviny, ktoré neinformujú denne, ale napríklad za desaťročie či štvrťstoročie. Pokroky sú totiž oveľa viditeľnejšie na dlhších horizontoch. Ak si vyhrnieme rukávy, ďalšie vydanie takýchto novín môže byť v budúcnosti celkom fajn čítanie.
Dôležité je, aby sme pri rozhodovaní o verejných investíciách nebránili súčasný stav v priemysle a skúsili rozmýšľať viac dopredu. Na dlhšom horizonte totiž nie je žiaden veľký konflikt medzi „zelenosťou“ a dostupnosťou potrebnej energie. Ani medzi cenou a spoľahlivosťou dodávky vstupov. Len treba mať odvahu. Dvoma malými krokmi sa cez priepasť nedostaneme.