Kompetencie Bratislavy ako hlavného mesta SR by sa mali jednoznačne rozšíriť. Bratislava aj Košice majú už dnes vlastný zákon, ktorý upravuje kompetencia mesta - na rozdiel od ostatných miest a obcí, ktoré sa riadia iba zákonom o obecnom zriadení. Akurát že dnes je zákon o hlavnom meste v kompetenciách takmer totožný so zákonom o obecnom zriadení a nereflektuje dostatočne postavenie Bratislavy ako hlavného mesta. Výrazne znižuje flexibilitu a možnosti vedenia mesta a nerozlišuje odlišné problémy a potreby veľkých miest a menších obcí. Vzhľadom na to, že do Bratislavy denno-denne prirodzene migrujú aj obyvatelia a obyvateľky okolitých obcí a využívajú tak infraštruktúru mesta, považujem za dôležité rozšíriť kompetencie mesta v územnom a strategickom plánovaní v celom metropolitnom regióne, teda aj v širšej oblasti, než je len samotné hlavné mesto. Prioritou a absolútne nevyhnutným minimom je zabezpečiť spoluprácu aspoň s obcami, ktoré sú v bezprostrednom kontakte s Bratislavou.
Druhé špecifikum, ktoré sa týka iba Bratislavy a Košíc, je rozdelenie mesta na mestské časti – tu by opäť bol vhodnejší flexibilný prístup, ktorý by umožňoval vedeniu mesta sa čiastočne dohodnúť s vedeniami jednotlivých mestských častí na deľbe kompetencií vo svojich štatútoch. Dnes nie je pre obyvateľov rozoznateľné napríklad, kto je zodpovedný za údržbu a opravu konkrétnej ulice, navyše sa strácajú úspory z rozsahu, ktoré by bolo možné dosiahnuť efektívnejšou správou územia. V súčasnosti toto rozdelenie reguluje najmä celoslovenský zákon a možnosti samospráv hlavného mesta sú výrazne limitované.
Čo sa týka zdrojov financovania, Bratislava je v porovnaní s Prahou či Viedňou výrazne podfinancovaná – keby sme sa chceli dostať napríklad na úroveň Prahy, museli by príjmy v relatívnom vyjadrení v pomere k HDP štátu nielen Bratislavy, ale aj Bratislavského samosprávneho kraja a obcí v ňom, stúpnuť minimálne o 50 %, teda zhruba o pol miliardy eur ročne. Navyše má Bratislavský kraj ako miesto s vyššou než priemernou úrovňou života limitované možnosti čerpania eurofondov, pričom absenciu týchto zdrojov nekompenzujú vyššie vlastné príjmy.
V Európe sú samosprávy bežne financované z troch zdrojov: miestnych daní a poplatkov (najmä dane z nehnuteľnosti), potom podielom na štátom vybraných daniach (najmä daň z príjmu) a napokon účelovými grantami zo štátneho rozpočtu na všeobecné služby: sociálne služby, školstvo, zdravotníctvo. Bratislave, no aj iným samosprávam, by pomohlo, keby mali väčšiu mieru flexibility napríklad pri nastavovaní rôznych sadzieb existujúcich miestnych daní tak, aby mohli lepšie reagovať na miestne okolnosti.
Východisko vidím v zmene financovania samospráv na tento európsky model, podľa vzoru reformy, ktorú navrhuje Únia miest Slovenska v dokumente s názvom Vráťme mestám práva: pokračovanie decentralizácie Slovenska. V tejto reforme sú dôležité dve základné veci.
Prvou je, že podielové dane by sa mali rozdeľovať vo väčšej miere podľa toho, kde boli dane z príjmu naozaj vybraté – väčšie mestá, vrátane Bratislavy, by tak benefitovali z vysokých príjmov a zamestnanosti na celom svojom území. Dnes je Bratislava za svoj úspech penalizovaná.
Druhou dôležitou zmenou by malo byť financovanie tých verejných služieb, ktoré majú byť poskytované verejným sektorom všade bez rozdielu – ide najmä o materské, základné, základné umelecké a stredné školy a o sociálne služby a zdravotníctvo. Všetky tieto veci by mali byť plne financované mimo podielových daní, a to na spôsob dnešných „prenesených kompetencií“, čiže z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Je nemenej dôležité, aby štát poskytol stabilitu a istotu v oblasti financovania samospráv a bez adekvátnych kompenzácií jednostranne nemenil úroveň príjmov samospráv, ako sa tomu stalo zmenou daňového bonusu v skrátenom legislatívnom konaní v júni tohto roka. Táto zmena pripraví naše mesto o zhruba 30 miliónov len na úrovni hlavného mesta a dopadne aj na mestské časti a samosprávny kraj.
Matúš Vallo, primátor hlavného mesta Bratislavy je kandidátom koalície Team Bratislava, SaS a Progresívne Slovensko