Slovensko patrí ku krajinám s najnižším Gini indexom na svete. Tento index meria mieru nerovnosti príjmov. Ak má hodnotu blízku nule, príjmy v ekonomike sú rovnomerne distribuované. Inak povedané, hodnoty blízke nule indikujú marxistickú dystopiu, v ktorej majú všetci rovnako mizerne nízky príjem.
Na druhej strane index blízky jeden, respektíve 100 percent by indikoval, že jeden jedinec má všetky príjmy v ekonomike a zvyšok spoločnosti žiadne. Index meria svetová banka na základe dát príjmov domácností (jednotlivcov) alebo ich spotrebných výdavkov.
Aktuálne dostupná hodnota tohto indexu za Slovensko je 0,232, respektíve 23,2 percenta. Je to jedna z najnižších hodnôt a aktuálne najnižšia spomedzi dostupných krajín nielen Európskej únie, ale celého sveta. Dosiaľ posledné zverejnenie je z roku 2019 a zverejňuje ho Svetová banka.
Patríme do skupiny krajín ako Slovinsko, Bielorusko, Ukrajina či Moldavsko. V blízkom okolí v danom rebríčku sú pri Slovensku aj rozvinuté krajiny ako Belgicko, Holandsko či Island, ktoré majú hodnotu indexu približne 26 percent.
Hodnota Giniho indexu nie je ani pre Slovensko stabilná. Najvyššiu hodnotu mal v rokoch 2005 29,3 percenta a v roku 2013 28,1 percenta, Slovensko teda osciluje okolo ostatnej známej hodnoty Českej republiky 26,2 percenta. V roku 1992 za Českú republiku bola hodnota 20,7 percenta, za Slovensko, bohužiaľ, nie je k dispozícii, prvé meranie je až z roku 2004.
Je zrejmé, že od pádu komunizmu sa rozdelenie príjmov v krajine mení, avšak nárast množstva vyššie príjmových skupín obyvateľstva oproti nižším príjmovým skupinám (decilom) je len mierny. Naďalej teda patríme ku krajinám s najnižšou hodnotu indexu vo svete. Prečo je to tak?
Dane, odvody a korupcia?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že za nízkou hodnotou môže byť vysoká miera korupcie či skrývanie príjmov mimo legá...
Zostáva vám 85% na dočítanie.