Koncom februára sa uskutočnila veľmi očakávaná 13. ministerská konferencia (MC13) Svetovej obchodnej organizácie (World Trade Organization, WTO) v hlavnom meste Spojených arabských emirátov Abú Zabí. Konferencia bola aj príležitosťou na zhodnotenie 30-ročného fungovania WTO.
Po druhej svetovej vojne s cieľom podporiť liberalizáciu v medzinárodnom obchode s tovarmi a službami vznikla Všeobecná dohoda o clách a obchode (General Agreement on Tariffs and Trade, GATT). Signatármi dohody GATT bolo 23 štátov. Išlo najmä o priemyselne vyspelé štáty. Od vzniku GATT bol zaznamenaný významný pokrok v znižovaní kvantitatívnych a kvalitatívnych obmedzení v medzinárodnom obchode, podpore obchodu s duševným vlastníctvom a opatrení v oblasti investícií hlavne so zameraním na posilnenie medzinárodného obchodu. Pôvodná dohoda GATT sa od 1. januára 1995 transformovala na WTO.
V súčasnosti WTO má 164 členských štátov. Na konferencii MK13 vstúpili do tejto medzinárodnej organizácie ďalšie dva štáty, Komory a Timor-Leste. Pri porovnaní činnosti GATT a WTO možno poukázať hlavne na to, že v súčasnosti existujú štyri skupiny štátov: priemyselne vyspelé, novoindustrializované, rozvojové a najmenej rozvinuté štáty. Preto aj pri spoločných rokovaniach je oveľa zložitejšie prijímať zásadné riešenia pre ďalší rozvoj a podporu medzinárodného obchodu. Okrem toho, ak v období fungovania dohody GATT bola celková orientácia činnosti zameraná na clá, obchod s tovarmi a so službami bez diskriminácie a v systéme rovnakého zaobchádzania, v súčasnosti s rozvojom procesu globalizácie, digitalizácie, potravinovej, ekonomickej a energetickej bezpečnosti, vrátane geopolitických a geoekonomických zmien sa agenda WTO orientuje na ukončenie tvorby mechanizmu riešenia súdnych sporov do konca 2024, liberalizáciu v oblasti poľnohospodárskej výroby, rybolovu, digitálneho obchodu, tiež rieši otázky medzinárodného obchodu súvisiace s dotáciami, udržateľným rozvojom, klimatickými zmenami, ako aj zmenami prírodných podmienok.
Počas tohtoročnej konferencie sa aj napriek veľkým očakávaniam nepodarilo výrazne pokročiť s naliehavou agendou WTO. Preto predovšetkým novoindustrializované, rozvojové a menej rozvinuté štáty vyzývajú priemyselne vyspelé štáty na komplexnú reformu WTO zameranú na spravodlivý, férový, udržateľný a inkluzívny medzinárodný obchod pri zohľadnení systémových šokov, hlavne v dôsledku klimatickej krízy, zmien prírodných podmienok a geopolitických zmien.