Pred rokom schválil Európsky parlament smernicu, ktorá má pomôcť naplniť emisné ciele (medziiným) v oblasti dopravy.
Podstata tejto smernice je, že emisné povolenky, ktoré dnes musia kupovať veľkoznečisťovatelia, budú musieť od roku 2027 kupovať prakticky všetci. Napríklad výrobcovia a distribútori palív, ktorí nové náklady presunú na motoristov cez vyššie ceny pohonných hmôt.
Avšak aby to pre motoristov nebol úplný šok, je v smernici, konkrétne v odôvodnení 91 napísané, že cena nepresiahne 45 eur (doslova sa píše „S cieľom posilniť istotu občanov, že cena uhlíka v prvých rokoch nového systému obchodovania s emisiami nepresiahne 45 EUR“). V prepočte hovoríme o náraste ceny litra benzínu o cca 10 centov (na konci textu je výpočet).
S vedomím, že cena benzínu stúpne o 10 centov (čo sa dá považovať za znesiteľnú prirážku v mene ochrany životného prostredia), bola smernica pred rokom prijatá. Lenže po roku od jej prijatia a 2,5 roka pred nadobudnutím jej účinnosti stúpa riziko, že tých 45 eur za tonu bude viac zbožné želanie, ako reálne očakávanie.
Po prvé, legislatívny text počíta s cenami roka 2020, tj. pred nástupom rekordnej inflácie. O tento cenový nárast sa teda v roku 2027 navýši aj pôvodne 45-eurový strop.
Po druhé, správa Európskej komisie z decembra minulého roka ukázala, že 19 z 27 krajín EÚ má v súčasnosti nedostatočnú trajektóriu znižovania emisií na dosiahnutie svojich cieľov na rok 2030, najmä kvôli chýbajúcim opatreniam v sektore dopravy. To v praxi znamená, že dopyt po emisných povolenkách v systéme ETS2 môže byť relatívne väčší.
A po tretie, cenovým optimistom je najmä Európska komisia, ktorá návrh predstavila. Niektoré nezávislé odhady [strana 26] počítajú s cenou vysoko prevyšujúcou 100 eur za tonu, čo by v prepočte znamenalo nárast ceny benzínu o 25 až 75 centov.
Emisné povolenky sú typickým príkladom toho, čo je nutné prehodnotiť. Svetielkom nádeje je, že schválená legislatíva umožňuje v prípade vysokých cien plynu alebo ropy v roku 2026 odklad spustenia systému ETS2 na rok 2028.
Tento odklad určite podporím, a to s cieľom doplniť tvrdú cenovú garanciu 45-eurového stropu za povolenku, ktorá v legislatíve chýba (legislatíva teraz umožňuje v prípade prekročenia cenového stropu len uvoľnenie definovaného počtu nových povoleniek na trh, čo však nemusí postačovať na pokles ceny).
Nie, Green Deal nechceme rušiť. Chceme prehodnotiť tie ciele, ktoré sú príliš ambiciózne, napríklad v doprave. Ak by ETS2 so svojím nedostatočne zabezpečeným cenovým stropom spôsobil prudký rast cien pohonných hmôt a plynu, EÚ by úplne zbytočne naštvala motoristov a plynom vykurované domácnosti, ktoré by následne švihli zeleným kyvadlom na opačnú stranu. To by sa v ďalšom volebnom cykle rovnalo koncu celého Green Dealu.
Namiesto záveru dva prepočty:
Ak jedna tona emisií CO2 stojí 45 eur, tak jeden kilogram stojí 4,5 centa. Najpredávanejšie auto je Škoda Octavia, ktorá vo verzii 1.5 TSI produkuje 126 gramov emisií na 1 km, to je 12,6 kg na 100 km. Týchto 12,6 kg má stáť (4,5 centu x 12,6 kg) cca 57 centov, to je pri spotrebe 5,7 litra/100 km dosť presne 10 centov na liter benzínu.
Na jednu MWh zemného plynu pripadá cca 0,2-0,3 tony CO2. Pri cene 45 eur za povolenku zdražie teda plyn o približne 10 eur za MWh (plus 20% DPH). Pri súčasnej trhovej cene za dodávku cca 52 eur za MWh to je zdraženie o 20%. Spotreba plynu domácností na Slovensku ale zároveň klesla medzi rokmi 2021 a 2023 o 15%. S pevným cenovým stropom emisnej povolenky by teda dopady ETS2 mohli byť znesiteľné.