Migrácia bola vždy fenoménom spájaným predovšetkým s rozvojom. Na druhej strane bola zároveň aj zdrojom obáv a strachu, najmä pre občanov vyspelých štátov. Nezaoberám sa touto otázkou profesionálne, aj tak to rozhodnú iní opäť s rôznou motiváciou.
V súvislosti s ľudským utrpením, ktoré je súčasťou mojej životnej dráhy, mi táto téma nie je ľahostajná.
V prvom rade, nie je dobré, keď sú nositeľmi alebo propagátormi názorov a rozhodnutí o migrantoch ľudia, ktorí nenesú žiadnu zodpovednosť. Tieto subjekty môžu upozorňovať na možné chyby a riešenia, ale nie si ich vynucovať. Tiež je sporné, že či by to mali byť politici, ktorí za problémy spojené s migrantmi ponesú zodpovednosť iba dočasne a aj to iba čiastočne.
Migranti takého druhu, ako teraz prichádzajú do Európy, teda predovšetkým ekonomickí a predovšetkým muži, navyše s odlišnými náboženskými a sociálnymi predstavami, natrvalo zmenia charakter Európy, ktorý s veľkými problémami počas asi jedného tisícročia vybudovali naši predkovia. Ak sa teraz nespamätáme, tak naši vnuci budú mať krušné chvíle, možno trvalú občiansku vojnu.
Problém migrantov z rozvojových krajín sme si čiastočne ale spôsobili sami tým, že sme zasiahli do spoločenského diania v týchto spoločensky menej rozvinutých krajinách nevhodným spôsobom.
Potrebovali sme ich nerastné bohatstvo a za to sme im ponúkli niektoré z našich predností, predovšetkým zdravotnícku starostlivosť a lacné tovary. To vyvolalo prudký pokles úmrtnosti detí ale žiadne zníženie pôrodnosti. Výsledkom je nebývalý rast počtu obyvateľov v týchto krajinách na 5-násobok v porovnaní so stavom v roku 1950.
Je to oveľa rýchlejší rast aké sú tam k dispozícii zdroje potravín a pitnej vody. Navyše, spoločenská výbava týchto ľudí zostala na predchádzajúcej úrovni, čiže nedokážu pochopiť princípy fungovania spoločenského systému v modernej Európe.
Multikulturalizmus je pochybná teória (predstava), ktorá sa v praxi osvedčila len krátkodobo a neskôr priniesla všade veľké problémy. Riešením je jedine podpora pôrodnosti pôvodného obyvateľstva v Európe, hlavne vzdelaných a pracujúcich matiek ako aj kompletných mladých rodín. Pokiaľ nebudeme mať v Európe dostatočný počet vlastných detí, tak sme odsúdení na rýchly zánik ako postantickej európskej civilizácie.
Mňa osobne sa to už týkať nebude, onedlho budem mať 60 rokov, no týkať sa to bude mojich detí a mojich vnukov, takže mi to nie je vôbec ľahostajné. Samozrejme, nemám žiadne výhrady voči iným národom, národnostiam, etnikám, sociálnym a náboženským systémom. Mali by sa ale rozvíjať v ich domovských krajinách a nie transferovať do rozvinutej časti sveta.
Napätie v spoločnosti by asi nebolo také silné, ak by sa spomedzi migrantov vyselektovali akýsi hovorcovia, ktorí by sa vyjadrili, že ak pominie príčina ich migrácie vojna napr. v Sýrii tak sa vo veľkej väčšine vrátia do vlasti, aby sa mohli zapojiť do obnovy zničenej krajiny. Ak však pripočítame do celého problému hegemóniu jednotlivých hráčov v rizikových regiónoch, tak sa dostávam na tenký ľad, kde si už netrúfam odhadovať príčiny a dôsledky jednotlivých dejov a človek sa stáva len pasívny pozorovateľ.