Prezident spojených štátov George W. Bush plánuje zvýšiť financovanie Národnej agentúry pre letectvo a vesmír (NASA) takmer o pol miliardy dolárov s cieľom zmodernizovať zastarané raketoplány a počítačové vybavenie, ako aj podporiť vývoj nového raketoplánu, uviedli v nedeľu po tragédii Columbie zdroje z prezidentskej administratívy.
Podľa tohto zdroja v plánovanom rozpočte na finančný rok 2004 (začne sa 1. októbra 2003) prezident USA počíta so zvýšením financií pre NASA takmer o 500 mil. USD na celkových 15,47 mld. USD. V ostatných 10 rokoch sa rozpočet NASA pravidelne znižoval. Ako však uviedla americká spoločnosť CNN, Biely dom odmietol akékoľvek diskusie, že rozpadnutie Columbie a smrť siedmich členov posádky je dôsledok znižovania rozpočtu pre NASA v minulých rokoch. Okrem zvýšenia objemu financií pre výskum vesmíru prezidentov návrh rozpočtu počíta aj s redukciou daní, so zvýšením financií pre národnú bezpečnosť USA, a to tak na domácom území, ako aj v zahraničí. Kritici návrhu rozpočtu poukazujú na prudký rast rozpočtového deficitu, ktorý by takto dosiahol rekordné rozmery a viedol k tvrdým súbojom o každý cent v kľúčovom roku 2004, keď sa v USA budú konať prezidentské voľby.
V terajšom finančnom roku sa pri zohľadnení všetkých požiadaviek administratívy G. W. Busha počíta s rozpočtovým deficitom vo výške 307 mld. USD, čím sa prekonáva rekordný deficit z roku 1992, keď dosiahol 290 mld. USD. V budúcom finančnom roku by mal deficit mierne klesnúť na 304 mld. USD, stále však bude ešte lámať rekordy. Podľa predstaviteľa prezidentskej administratívy súhrnný deficit bude napriek tomu najvyšší za ostatných päť rokov. G. W. Bush pritom do súčasného rozpočtu vôbec nezahrnul náklady na prípadnú vojnu v Iraku, ktorá podľa posledných odhadov predstaviteľov americkej vlády bude stáť okolo 61 mld. USD, čo sú náklady USA v prvej vojne v Perzskom zálive začiatkom 90. rokov.
Plánovaný deficit na rok 2003 takmer trikrát prekračuje ešte júlový odhad, ktorý predpokladal deficit na úrovni 109 mld. USD a poukazuje na dramatické zhoršenie finančnej situácie krajiny po rekordnom prebytku vo finančnom roku 2000. Ešte v roku 2001 pritom americká vláda predpokladala najbližších 10 rokov len rozpočtové prebytky na úrovni okolo 5,6 bil. USD. Napriek tomu, ani súčasný, ani očakávaný budúcoročný rozpočtový deficit nedosahujú stav z roku 1983, keď za vlády R. Reagana rozpočtový deficit dosiahol 6 % HDP. Okrem výraznej finančnej podpory pre NASA chce americký prezident v nasledujúcom finančnom roku posilniť aj národnú bezpečnosť. Zo 41,3 mld. USD určených pre vnútroštátnu obranu približne 36,2 mld. USD získa novovytvorené Ministerstvo národnej bezpečnosti. Pre finančný rok 2003 vyčlenila vláda 37,7 mld. USD, z toho pre nové ministerstvo 33 mld. USD. Výdavky na Pentagón (ministerstvo obrany) vzrastú z 364,6 mld. USD v roku 2003 približne na 380 mld. USD alebo až na 400 mld. USD, keď sa sem započítajú aj výdavky cez ministerstvo energetiky, ktoré sú určené na dohľad nad jadrovými zbraňami. Výdavky pre Pentagón na obdobie šiestich rokov však počítajú v najbližších piatich rokoch s každoročným zvyšovaním rozpočtu o 20 mld. USD, čo znamená, že v roku 2009 dosiahnu celkové výdavky na obranu 484 mld. USD.
Nešťastie raketoplánu Columbia bude mať nepochybne dosah na jednu z najväčších amerických firiem, spoločnosť Boeing, ktorá je najväčším dodávateľom techniky pre NASA. Spoločnosť uviedla, že urobí všetko pre to, aby zistila, "čo sa len dá" o možnej príčine katastrofy. Raketoplán Columbia postavila pôvodne spoločnosť Rockwell International, ktorú však v roku 1996 kúpila práve firma Boeing. Analytici zatiaľ nevedia odhadnúť, aký bude mať havária raketoplánu dosah na výsledky a chod spoločnosti, sú však presvedčení, že sobotňajšie nešťastie bude znamenať odklad vesmírnych programov, čo zasiahne všetkých dodávateľov pre NASA. "Zatiaľ je ťažké niečo presne stanoviť, zdá sa mi však, že dokiaľ nezistíme, čo sa stalo, veľa financií sa na vesmírne programy nevyčlení," obáva sa analytik v oblasti vesmírneho výskumu John Rogers. Ďalší analytici sú však presvedčení, že výroba rakiet sa nezastaví. Ako vyhlásil William Loh z nezávislej poradenskej agentúry pre letectvo, firmy budú musieť vyrobiť nový, možno aj dva nové raketoplány. Inú možnosť pri súčasných plánoch NASA totiž ani nemajú. Podľa informácií britskej BBC zisky Boeingu výrazne zredukovali už teroristické útoky na New York, ktoré viedli k prepadu v leteckom priemysle. Od 11. septembra 2001 prepustil 30 tis. zamestnancov, keďže záujem o lietadlá klesol. Za minulý rok síce oznámil zisk 2,3 mld. USD, oproti roku predtým je to však pokles o 0,5 mld. USD.
Práce Boeingu na programoch NASA prinášajú firme ročne príjmy okolo 2 mld. USD, čo predstavuje 4 % z celkových príjmov spoločnosti. Okrem výroby kozmických rakiet sa stará aj o ich údržbu v rámci spoločného podniku United Space Alliance s ďalšou významnou zbrojárskou firmou Lockheed Martin. Boeing je aj hlavný dodávateľ pre medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS v spolupráci s ruskou stranou, ktorá dodávky pre ISS zabezpečuje raketami Sojuz.
StoryEditor