Zamestnávanie cudzincov na Slovensku

Stav kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce je dlhodobo poddimenzovaný. Tento trend výrazne nezmenil ani príchod pandémie a s ňou spojený nárast nezamestnanosti, kedy celoslovenská miera evidovanej nezamestnanosti v mesiaci august dosiahla stále nadpriemerných 7,37 %.

Zamestnávanie cudzincov na Slovensku
Zdroj: archív Credis law

Práve naopak, v niektorých segmentoch hospodárstva, ako napríklad v gastro sektore sa situácia počas pandémie niekoľkonásobne zhoršila a mnohé podniky dnes v dôsledku nedostatku pracovníkov pracujú v obmedzenom režime. Dlhodobo má s nedostatkom pracovnej sily problém stále sa rozširujúci automobilový priemysel, ktorý je ťahúňom slovenskej ekonomiky. V tejto súvislosti  sa za posledné roky do popredia dostala otázka zamestnávania cudzincov, s ktorou sa okrem veľkých zamestnávateľov musia čoraz častejšie vysporiadať aj menší podnikatelia. Prílev zahraničných pracovníkov na Slovensko sa v dôsledku pandémie a s tým súvisiacich cestovných obmedzení síce spomalil, ale so zvyšujúcou mierou zaočkovanosti populácie sa mobilita pracovníkov opäť rozbieha. Zamestnávateľ, ktorý má záujem o zamestnanie cudzinca,  a ktorý zároveň nemá s touto problematikou dostatok skúseností,  však v praxi môže naraziť na množstvo nepríjemných prekvapení. Snahou tohto príspevku je poskytnutie základných informácií ohľadne povinností slovenského zamestnávateľa, ktorý má záujem o uzatvorenie  pracovného pomeru s cudzincom.

Čo musí zamestnávateľ splniť na to, aby mohol zamestnať cudzinca?

Občania členských štátov Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska majú právo na voľný vstup a pobyt na území Slovenskej republiky, a zároveň aj garantovaný voľný prístup na trh práce. Inými slovami, možnosti zamestnávania občanov členských štátov sú rovnaké ako pri zamestnávaní slovenských občanov, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ môže s občanom členského štátu uzavrieť pracovnú zmluvu bezodkladne po jeho príchode na Slovensko, prípadne ešte pred jeho príchodom a takýto zamestnanec môže bez ďalšieho začať s výkonom práce bez potreby získania akéhokoľvek povolenia na pobyt alebo povolenia na zamestnanie. Napriek uvedenému však slovenská legislatíva so zamestnávaním občanov členských štátov spája určité povinnosti, a to tak na strane zamestnávateľa, ako aj zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný do 7 pracovných dní informovať príslušný úrad práce o začatí a skončení zamestnávania občana členského štátu. Samotný zamestnanec je zas povinný zaregistrovať si svoje právo na pobyt  na oddelení cudzineckej polície, avšak  to len v prípade, ak na Slovensku plánuje pracovať a žiť dlhšie ako 3 mesiace. 

Pokiaľ ide o zamestnanie občana iného ako členského štátu, teda tzv. občana tretej krajiny, situácia je výrazne komplikovanejšia. Občania tretích krajín totiž nepožívajú právo voľného pohybu a pobytu, a zároveň pre nich spravidla neplatí voľný prístup na pracovný trh. Preto aby sa občan tretej krajiny mohol na Slovensku zamestnať, potrebuje najprv získať povolenie na pobyt a  povolenie na zamestnanie. Základným a najpoužívanejším  právnym inštitútom, ktorý oprávňuje zamestnanca z tretej krajiny pracovať na Slovensku, je tzv. prechodný pobyt na účel zamestnania, ľudovo nazývané aj ako jednotné povolenie. Jednotné povolenie, tak ako to už naznačuje jeho názov, oprávňuje občana  tretej krajiny zdržiavať sa na území Slovenskej republiky na účel výkonu zamestnania, a teda zahŕňa  v sebe tak oprávnenie na pobyt ako aj na prácu. Až na niekoľko výnimiek v zásade platí, že zamestnávateľ môže občana tretej krajiny legálne zamestnať až potom ako tento získa jednotné povolenie. Pokiaľ by totiž došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru ešte pred jeho udelením, išlo by o nelegálne zamestnávanie. A práve v tomto tkvie zásadný problém so zamestnávaním cudzincov – dlhotrvajúci, nákladný a administratívne náročný proces rozhodovania o žiadosti, často s neistým výsledkom.

Ako prebieha konanie o udelení prechodného pobytu na účel zamestnania?

Vôbec prvým predpokladom pre zamestnanie občana tretej krajiny je povinnosť zamestnávateľa zverejniť pracovného miesto, ktoré má byť cudzincom obsadené. Toto pracovné miesto sa zverejňuje formou tzv. „nahlášky voľného pracovného miesta“ na úradnej tabuli úradu práce a súčasne aj na webe Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP), ktorý slúži ako nástroj podpory a pomoci účastníkom trhu práce najmä pri hľadaní zamestnania a obsadzovaní voľných pracovných miest. Voľné pracovné miesto musí byť zamestnávateľom zverejňované spravidla najmenej 20 pracovných dní pred tým, ako občan tretej krajiny bude môcť vôbec podať žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Pokiaľ by došlo k podaniu žiadosti pred uplynutím tejto zákonnej lehoty, žiadosť o udelenie prechodného pobytu by bola zamietnutá.  Obsahom nahlášky je detailný opis obsadzovanej pracovnej pozície, vrátane náplne práce a ponúkanej mzdy, ako  odborných, kvalifikačných a osobnostných požiadaviek na uchádzača. Nahlášku pracovného miesta musí zamestnávateľ podať napriek tomu, že má záujem zamestnať konkrétneho cudzinca, ktorý vyhovuje jeho požiadavkám a s ktorým sa už de facto dohodol. Zverejňovanie voľného pracovného miesta, ktoré má byť obsadené občanom tretej krajiny, má slúžiť ako nástroj ochrany pracovného trhu, a to tým spôsobom, že sa o voľnom pracovnom mieste dozvedia aj slovenskí uchádzači o zamestnanie, ktorí by mali byť zamestnávateľmi uprednostnení pred občanmi tretích krajín.

Až po splnení minimálnej doby zverejňovania voľného pracovného miesta je možné podať samotnú žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Žiadosť musí podať občan tretej krajiny osobne na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko. V určitým prípadoch je možné podať žiadosť aj priamo na oddelení cudzineckej polície na Slovensku, a to najmä v prípade žiadateľov, ktorí vedia na Slovensko pricestovať bez potreby získania víz, alebo žiadateľov, ktorí majú udelený pobyt v inom členskom štáte. Termín na podanie žiadosti je aktuálne potrebné si rezervovať dopredu. K žiadosti sa prikladá niekoľko zákonom predpísaných dokumentov, okrem iného napríklad dokumenty potvrdené budúcim zamestnávateľom preukazujúce záujem slovenskej spoločnosti občana tretej krajiny zamestnať, ale napríklad aj výpis z registra trestov krajiny pôvodu žiadateľa, ale aj akejkoľvek inej krajiny, v ktorej sa žiadateľ zdržiaval v posledných 3 rokoch viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Dokumenty v deň ich podania spravidla nesmú byť staršie ako 90 dní a musia byť úradne preložené do slovenského jazyka. V prípade úradných dokumentov pochádzajúcich zo zahraničia musia byť opatrené doložkou vyššieho overenia (tzv. superlegalizácia), alebo tam, kde je to možné, doložkou, ktorá vyššie overenia nahrádza (tzv. apostila). Cudzinecká polícia o žiadosti spravidla rozhodne v lehote do 90 dní od prijatia kompletnej žiadosti. V istých prípadoch zákon lehotu na rozhodnutie skracuje na 30 dní.

Hoci o udelení jednotného povolenia rozhoduje oddelenie cudzineckej polície, do procesu rozhodovania priamo vstupujú aj iné štátne orgány. V otázke ochrany verejného poriadku je cudzinecká polícia povinná vyžiadať si stanovisko od  Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva, ktorí pri nesúhlase s udelením pobytu zašlú nesúhlasné stanovisko. V otázke prístupu na trh práce zohráva rozhodujúcu úlohu už vyššie spomínaný miestne príslušný úrad práce, ktorého sa v procese vydávania jednotného povolenia cudzinecká polícia pýta, či súhlasí alebo nesúhlasí s tým, aby zamestnávateľ zamestnal konkrétneho občana tretej krajiny. Úrad práce cudzineckej polícii odpovie zaslaním tzv. potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré obsahuje buď súhlas, alebo nesúhlas so zamestnaním žiadateľa. Pred vydávaním tohto potvrdenia úrad vykoná tzv. prieskum situácie na trhu práce, ktorý prebieha tak, že úrad práce, podľa požiadaviek zamestnávateľa zadaných v nahláške, urobí prieskum evidencie uchádzačov o zamestnanie a v prípade, ak požadované kritéria podľa úradu práce spĺňajú viacerí uchádzači zapísaní v evidencii, úrad práce môže k možnosti zamestnania občana tretej krajiny vydať zamietavé stanovisko. Cudzinecká polícia je takýmto stanoviskom viazaná a  v prípade negatívneho stanoviska zo strany úradu práce preto nemá inú možnosť, ako žiadosť na jednotné povolenie zamietnuť.

Takto nastavený proces spôsobuje zamestnávateľom nemalé starosti, keďže štát takýmto spôsobom v podstate obmedzuje zmluvnú voľnosť účastníkov pracovno-právneho vzťahu, a to tým, že de facto určuje zamestnávateľovi koho môže alebo nemôže zamestnať. Účel legislatívy, ktorým je najmä ochrana pracovného trhu a slovenských uchádzačov o zamestnanie, je v tomto prípade síce opodstatnený, avšak realizácia v praxi naráža na mnohé problémy, počnúc veľkými regionálnymi rozdielmi v postupoch jednotlivých úradov práce až po absenciu jasných a transparentných pravidiel tohto procesu, ktorá so sebou prirodzene prináša rozdielne zaobchádzanie. Zároveň žiadateľ nemá možnosť účinnej obrany proti prípadnému negatívnemu stanovisku úradu práce, ktorý je za svoj postup v podstate právne nepostihnuteľný.

V praxi tak nie výnimočne nastáva situácia, že zamestnávateľ, ktorý mal záujem o zamestnanie občana tretej krajiny, ostane po mesiacoch čakania a súčasného vynaloženia nemalých finančných prostriedkov  bez zamestnanca, o ktorého mal záujem, a zároveň mu úrad práce z evidencie uchádzačov neponúkne žiadnu adekvátnu náhradu.

Napokon pod veľkým tlakom zamestnávateľov, ktorí neboli  dlhodobo schopní naplniť svoje personálne kapacity výlučne z radov slovenských uchádzačov o zamestnanie, zákonodarca v roku 2018 pristúpil k novele zákona o službách zamestnanosti a do právneho poriadku zaviedol inštitút tzv. nedostatkových profesií, t, j. profesií s nedostatkom pracovnej sily, s ktorými zákon spojil benevolentnejšie pravidlá zamestnávania cudzincov. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že ústredie práce každý štvrťrok vydá zoznam profesií s nedostatkom pracovnej sily, ktoré môžu zamestnávatelia obsadiť občanmi tretej krajiny, a to bez potreby zverejnenia nahlášky voľného pracovného miesta a nepopulárneho skúmania situácie na trhu práce úradom práce. Ďalšou výhodou tohto režimu je, že  cudzinecká polícia má  takéto povolenie vydávať v priemere dvakrát rýchlejšie ako bežné povolenie a zároveň zamestnávateľ môže uchádzača o zamestnanie na nedostatkovej profesii zamestnať na účely jeho zaškolenia ešte pred udelením jednotného povolenia, maximálne však  na obdobie 6 týždňov. Nevýhodou tohto inak nesporne prínosného režimu je, že sa týka len vybraných profesií, ktorých zaradenie do zoznamu často neodzrkadľuje skutočné potreby trhu práce, a je relevantný len  v okresoch, kde priemerná miera nezamestnanosti neprekročila  za predchádzajúci  kalendárny štvrťrok hranicu 5 %. Okrem toho  platí, že tento režim sa nemôže uplatniť u zamestnávateľov, u ktorých občania tretích krajín tvoria viac ako 30% z celkového počtu zamestnancov.

Bez ohľadu na uvedené obmedzenia je možné zavedenie tohto režimu považovať za významný míľnik v oblasti zamestnávania občanov z tretích krajín. My veríme, že s postupnou globalizáciou trhu sa bude aj naďalej priamoúmerne zvyšovať kvalita právnych predpisov na úseku pobytu a zamestnávania občanov tretích krajín na Slovensku, a to najmä v záujme zvyšovania flexibility a transparentnosti procesov v tejto oblasti. V každom prípade, advokátska kancelária CREDIS Law má s procesmi v oblasti zamestnávania cudzincov z pohľadu veľkých, ale aj malých a stredných spoločností dlhoročné bohaté skúsenosti, a preto naši klienti väčšinou poznajú vyššie uvedené procesy iba z tej lepšej stránky.

Zamestnávanie cudzincov na Slovensku
CREDIS Law je etablovaná medzinárodná advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, ktorá pôsobí na trhu od roku 2005. Kancelária zamestnáva dynamických a skúsených právnikov, ktorí ponúkajú rozsiahle právne znalosti predovšetkým z oblasti M&A, real estate transakcií, konkurzného práva, pracovného práva, ale taktiež trestného a daňového práva. Imanentnou súčasťou právnych služieb kancelárie je zastupovanie klientov v oblasti civilného procesu a administratívnych, daňových a trestných konaniach. Poradenský akcent tvorí najmä veľká korporátna klientela a stredné podniky, avšak kancelária má mnoho klientov aj z radov menších spoločností, start-upov či jednotlivcov, takže sa na nás neváhajte v prípade potreby obrátiť. CREDIS Law poskytuje právne služby na vysokej odbornej úrovni, čoho dôkazom sú aj umiestnenia a ocenenia v medzinárodných rebríčkoch právnických spoločností ako napr. IFLR1000, PLC Which Lawyer, alebo Legal 500.  CREDIS Law je členom International Practice Group, European Immigration Lawyers Network, ako aj členom predsedníctva ISA (Investment Support Asociation) zriadenej pri vládnej organizácii SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu). Okrem poskytovania právnych služieb v slovenskom a anglickom jazyku tiež komunikuje v kórejskom, nemeckom a ruskom jazyku.

Naše kontaktné údaje:

Advokátska kancelária, CREDIS Law s.r.o.

Radlinského 2, 811 07 Bratislava, Slovenská republika

T: +421 2 5263 3161   //    Email: office@credislaw.sk

Web: www.credislaw.sk

 

(PR)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.