Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku LADISLAV MIKO na konci svojho funkčného obdobia hodnotí dosiahnuté úspechy, ale aj dôležité výzvy, ktoré EÚ čakajú v najbližších rokoch. Ide najmä o čerpanie eurofondov, boj s klimatickou krízou, pandémiou, ale aj s dezinformáciami.
ETV: Na konci roka a zároveň na konci vašej misie na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku je možno ideálny čas na bilancovanie. Čo sa za tie štyri roky podarilo najviac podľa vašich predstáv?
To by mal principiálne hodnotiť niekto iný, ale dobrý pocit mám napríklad z plynulého prechodu na nový typ komunikácie. Výraznejšie sme sa presunuli do online sféry, robíme virtuálne akcie a konferencie, slušné ohlasy máme aj na sociálnych sieťach. Vzhľadom na veľkú mieru hejtu, hoaxov a fejkových správ tam diskusie nie sú vždy príjemné, ale považujem za dôležité, aby sme sa snažili komunikovať aj s touto časťou spoločnosti. Snažíme sa byť fyzicky prítomní v regiónoch, ako sa len dá, blízko k ľuďom prostredníctvom rôznych akcií, akými sú diskusné podujatia Café Európa, podujatia typu Pohoda, Kremnické gagy, filmové festivaly, odborné konferencie…
ETV: Stretli ste sa aj s nejakou sizyfovskou prácou?
Isteže, niektoré „kamene“ pred sebou ešte budeme tlačiť dlhý čas. Týka sa to napríklad spomínaného boja s dezinformáciami a hoaxami na Slovensku, lebo čím viac vecí otvoríte a vysvetlíte, tým viac ďalších sa objaví, keďže slovenská spoločnosť je náchylná načúvať zavádzajúcim správam. Bojujeme proti nim na viacerých frontoch. Máme stránku o euromýtoch (www.euromyty.sk), kde si môžu ľudia priamo pri zdroji overiť informácie týkajúce sa Európy. Okrem toho sme zostavili veľkú sieť pracovníkov v oblasti boja s dezinformáciami, ktorá pomáha sprostredkovávať overené postupy a praktiky. Trápi ma však aj schopnosť efektívneho čerpania eurofondov na Slovensku, čo však verím, že viac trápi slovenskú vládu. Od Európy dostávame obrovské objemy peňazí, a keďže ich čerpanie by sa malo v priebehu jedného či dvoch rokov zoštvornásobiť, bude to obrovská výzva vyžadujúca mnoho dôležitých reforiem.
LADISLAV MIKO
ETV: V akých oblastiach nám môžu eurofondy pomôcť najviac?
Skôr je otázkou, kde to nepotrebujeme. Keďže celá Európa a celý svet rieši klimatické otázky a klimatickú neutralitu a jediným riešením je preskladanie celej ekonomiky, budeme potrebovať podporu najmä v tejto oblasti. Veď vyrábame najviac áut na obyvateľa na svete a 12 percent národného dôchodku pochádza z tohto odvetvia. Pri prechode na iný typ mobility, či to bude elektro, vodík alebo niečo iné, sa celý tento systém musí preformovať bez toho, aby sme stratili zamestnanosť. Rovnako sa dajú eurofondy využiť v energetike, poľnohospodárstve, starostlivosti o krajinu, lesníctve – to sú problémy, ktoré zažívame v priamom prenose. Treba len otvoriť tie kohútiky tak, aby financie tiekli tam, kde sú potrebné, a nie niekam, kde budú zneužité. A to nie je jednoduché.
ETV: Berú klimatickú krízu všetky krajiny dostatočne vážne?
Našťastie sa už nebavíme o tom, či to vôbec budeme robiť, ale ako to budeme robiť. To je veľký posun. Veľmi pomáha, že seriózne to berú súkromné korporátne firmy. Automobilky, energetické i strojárenské firmy už vedia, že zmena prichádza, a chystajú sa na ňu, rozmýšľajú biznisovo týmto smerom. Teraz ide len o to, ako tú zmenu uskutočniť, aby na ňu nedoplatili ani tie štáty, ktoré by silu jej dosahov neboli schopné zvládať z vlastných zdrojov. To je veľká úloha EÚ, ktorá musí prostredníctvom sociálneho balíčka zabezpečiť takzvanú „fair transition“, čiže aby prechod bol férový a aby tí, ktorí to potrebujú, dostali príslušnú kompenzáciu.
ETV: Čo môže robiť bežný človek, aby výraznejšie pomohol našej planéte?
Štandardná odpoveď je: správajte sa ekologicky, trieďte odpad, kupujte viac rastlinných potravín a menej mäsa, choďte pešo alebo na bicykli, a keď už musíte cestovať ďalej, využite verejnú a elektrickú dopravu, nekupujte jednorazové plasty… Toto všetko by každý robiť mal, no najdôležitejšie podľa môjho presvedčenia je, aby sme to všetci chceli a aby sme dávali správne signály ľuďom, ktorí nás zastupujú. Politický systém musí byť nastavený tak, aby boli zmeny zmysluplné v dlhodobom horizonte. Keď ľudia o 5 či 10 rokov neuvidia výsledky svojho snaženia, bude veľmi ťažké udržať ich pri tom, aby mali vôľu niečo meniť.
ETV: Ako ľudia sme teraz ohrození zo všetkých strán – z jednej sa na nás valí klimatická kríza, z druhej neústupný koronavírus. Pracuje EÚ na nejakých nových riešeniach, ako sa vyrovnať s novými vlnami pandémie?
Než som prišiel na Slovensko, sedem rokov som pracoval na Generálnom riaditeľstve pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, ktoré už dávno pred pandémiou upozorňovalo, že niečo také môže prísť. Bohužiaľ, kým človeku netečie do topánok, určité veci neberie dostatočne vážne. Vtedy sme sa stretávali s reakciami, aby sme toľko nestrašili, že si nejako poradíme, veď už máme vyspelé zdravotníctvo… Teraz je kľúčové poučiť sa z toho. Globalizácia dáva oveľa väčšiu príležitosť na šírenie nákaz. Nedá sa vylúčiť, že v budúcnosti sa objavia ďalšie vírusy, a čo je horšie, môžeme sa dožiť aj bakteriálnych infekcií, na ktoré nebudú zaberať antibiotiká. Tie používame aj tam, kde nie sú nevyhnutné, ale zvyšujú zisk. Trebárs chovné zvieratá pri používaní antibiotík dorastajú do väčšej hmotnosti za kratší čas. Lenže vplyvom toho si na zemeguli „pestujeme“ rezistentné baktérie. Keď na nejakú nebezpečnú baktériu nebudeme mať liek, zostaneme bez obrany. Systém imunitnej odpovede nám umožňuje vyvinúť vakcínu na vírus, ale s baktériami je to oveľa komplikovanejšie. Všetky tie obrovské pliagy a mory v stredoveku boli v podstate bakteriálne. Preventívne musíme myslieť aj na túto hrozbu. Ako sa vraví – nestačí len nakupovať hasičské autá a striekačky, lepšie je predchádzať požiaru.
Kremnické gagy 2020 – diskusia Bruslenie alebo prevažne nevážne o Európe
ETV: Aké sú najúčinnejšie nástroje na predchádzanie podobným pandémiám?
V prvom rade oveľa lepší monitoring a transparentné šírenie informácií. Nedá sa zabrániť tomu, že sa niekde takýto vírus objaví, ale rýchlemu rozšíreniu sa zabrániť dá. Okrem toho musíme vymyslieť efektívnejší a transparentnejší spôsob komunikácie, ktorým včas ľuďom vysvetlíme, ktoré opatrenia reálne fungujú a aké sú ich riziká, aby sme zamedzili rôznym dezinformáciám, špekuláciám a pomýleným diskusiám.
ETV: Na čo by sme ešte mali v budúcom roku upriamiť pozornosť?
Keďže máme sviatočné obdobie, zameral by som sa na niečo menej materiálne a viac duchovné. Mali by sme oveľa viac investovať do konsolidácie našej spoločnosti, aby sme dokázali otvorene diskutovať a rešpektovať rôznosť názorov. Je potrebné odbúrať pocit, že ak so mnou niekto nesúhlasí, automaticky je to môj nepriateľ. Bohužiaľ, z našej spoločnosti sa vytrácajú lídri, ktorí spájajú, a objavujú sa takí, ktorí využívajú príležitosť, aby získali podporu pre svoj názor tým, že ostrakizujú ten iný. Tým však spoločnosť len rozdeľujú a vytvárajú nepriateľské tábory. Spoločnosť je o to silnejšia, o čo viac dokáže navzájom komunikovať a o čo viac je otvorenejšia širokej diskusii napriek rôznosti názorov. Na tom by sme mohli v novom roku zapracovať.
(PR)