Popritom, že sledujete aj spoločenskú situáciu a opäť ste rozbehli platformu so všetkými videami zo zmazaného kanála, stíhate stále sledovať aj novinky z výživy a zdravia?
Samozrejme, áno! Aktuálne ma najviac zaujíma tematika mozgu, keďže črevo a tráviaci trakt sme už zachránili knihou (Za)chráňte svoje črevo – aj pečeň žlčník a pankreas. Táto kniha naozaj pomohla a pomáha desaťtisícom ľudí riešiť ich problémy súvisiace s tráviacimi poruchami a s chorobami tráviaceho traktu. Vyriešili sme aj syndróm dráždivého hrubého čreva, ktorému sa venuje Protiprdkavá kuchárska kniha, a mojím ďalším plánom je teda kniha Zachráňte svoj mozog.
Vedie vás k tomu niečo konkrétne?
Ukazuje sa, že v súvislosti s aktuálnymi udalosťami by mohla byť takáto kniha veľmi užitočná nielen v kontexte fyzického zdravia mozgu ako hmoty, ale aj v zmysle ochrany našich kognitívnych funkcií a logického myslenia. Počas uplynulých dvoch rokov vyšlo veľké množstvo zaujímavých informácií v oblasti výskumu psychiky, psychológie a myslenia. Napríklad kanadský profesor Gad Saad vo svojej knihe Parazitická myseľ vysvetľuje, ako sa určité myšlienky a informácie môžu stať parazitmi mysle. Obsadia naše nervové dráhy až tak, že nielenže blokujú možnosť spracovávať ďalšie informácie a prijímať nový obsah, ale blokujú aj naše logické a kritické myslenie. Teda je pravdepodobné, že aj informácie, ktorými sme tu dva roky kŕmení, sa pre mnohých ľudí stali skutočnými parazitmi mysle. Mne to veľmi zrozumiteľne vysvetľuje, ako je napríklad možné, že aj vzdelaní a inteligentní ľudia podľahli dezinformáciám, klamstvám a propagande.
Máme si to vysvetliť tak, že to, či náš mozog funguje správne, ovplyvňujú aj informácie, ktoré prijme?
Áno, presne tak. Knihu Zachráňte svoj mozog pripravujem už dlhodobo, zbieram k nej materiály a z výskumu vyplýva, že je potrebná nielen starostlivosť o mozog ako orgán, ale je dôležité dbať aj na to, akým informáciám mozog vystavujeme. To nám dokáže zabezpečiť správne logické a kritické myslenie. Okrem toho ma veľmi zaujal aj fenomén kognitívnej rezervy.
Čo je kognitívna rezerva? A ako viem, že ju mám?
Kognitívna rezerva je rezervná kapacita našich kognitívnych funkcií pre riešenie životných problémov, zadaní, úloh... Žitia ako takého. Táto rezerva nám umožňuje bez problémov vyriešiť bežné zadania, s ktorými sa stretávame, a v prípade, že sa z bežného zadania stane závažnejší problém, náš mozog dokáže, ak takú rezervu má, prepnúť „na vyšší stupeň“ a problém vyriešiť. Nesmierne zaujímavé je aj toto: mozog ako keby vedel, kedy už ide „nadoraz“. Ľudia, ktorí majú malú mentálnu rezervu, sa aj pri riešení bežných problémov veľmi rýchlo ocitajú v situácii, ktorú mozog vyhodnocuje ako stresovú, pretože na riešenie takýchto situácií nemá veľkú rezervu. S témou výživy, ktorej sa venujem prednostne, to, samozrejme, súvisí tiež. V posledných dvoch rokoch sa nahromadilo veľa informácií o tom, že mediteránna strava a vegetariánska strava je zrejme to najlepšie, čo môžeme mozgu ako hmote poskytnúť. A potom je tu, samozrejme, aj obrovský nový vesmír nášho vesmíru, teda črevná mikrobiota. Ovplyvňuje nielen zloženie stolice, ale aj našu náladu, pamäť, túžby, spánok, mentálnu výkonnosť počas dňa aj počas rokov. Ukazuje sa napríklad, že Alzheimerova choroba v mnohých prípadoch najprv vznikne v črevnom nervovom systéme, až potom postihne aj mozog.
V súčasnosti sa veľa hovorí práve o vplyve psychiky na zdravie a celkovú imunitu. Ako vnímate túto skutočnosť vy?
Je to veľmi komplexná problematika a v súvislosti s touto témou sme uverejnili aj jeden rozhovor, ktorý mohol ľuďom uniknúť. Stále je však dostupný na našej obnovenej videoplatforme https://tv.akv.sk. Ide o rozhovor s výskumníkom, doktorom prírodných vied a psychológom RNDr. René Pospíšilom, ktorý sa zaoberá vzťahom medzi psychikou a úspešnosťou liečby u onkologických pacientov. Z jeho výskumov aj z výskumov iných pracovísk, kde sa tejto téme venujú, vyplýva, že existujú merateľné chemické a imunologické súvislosti medzi intenzitou stresu, ktorý pacient zažíva, a efektom jeho liečby. Teda to, aký postoj pacient zaujme voči svojej diagnóze a liečbe, ovplyvňuje nielen jeho náladu, ale aj jeho imunitný systém a následne schopnosť organizmu vysporiadať sa s ochorením. Tieto skutočnosti už veda a medicína nielenže pripúšťa, ale už ich aj skúma. Mali by byť preto prirodzenou súčasťou riešenia každej životnej situácie a najmä životných kríz jednotlivca, rodiny, ale aj celej spoločnosti.
Pri riešení koronakrízy sa však ľudská duša do úvahy nebrala vôbec. Dá sa povedať, aký dopad to môže mať na naše zdravie v budúcnosti?
Máte pravdu, nič také sa do úvahy nebralo! Upozorňoval som na to od marca 2020. Je potrebné to razantne a naliehavo pripomínať a vytýkať ľuďom, ktorí našu krajinu riadili v časoch najväčšej krízy. Riadili ju totiž bez konzultácií so psychológmi, psychiatrami, sociológmi a s ďalšími odborníkmi, ktorí vedia zhodnotiť, ako celá táto situácia ovplyvnila spoločnosť aj naše zdravie. Fyzické, psychické, vzťahové aj emočné zdravie spoločnosti, lojalitu ľudí k systému, k štátu a k sebe navzájom. Miera stresu, ktorej sme ešte stále vystavení, totiž zapríčiňuje aj poškodzovanie génov. A toto bude mať ešte dramatickejšie a dlhotrvajúcejšie následky než len krátkodobý stres prežitý na úrovni mentálneho zdravia. Znamená to, že zrejme minimálne dve až tri nasledujúce generácie budú ovplyvnené genetickými zmenami, ktoré pod vplyvom tohto stresu nastali v našej DNA. A hoci je zaujímavé pripomenúť, že prežitý stres môže mať podobný efekt ako otužovanie, prevažná väčšina týchto tzv. epigenetických zmien z dlhotrvajúceho stresu je, samozrejme, negatívna.
Myslíte si, že sa z toho bude niekedy v budúcnosti vyvodzovať zodpovednosť?
Ťažko to predpovedať. V kontexte toho, čo sa stále deje, by som povedal, že zodpovednosť vyvodená nebude nikdy. Jedna vec je však ľudský aspekt spravodlivosti a druhá vec je transcendentálny aspekt spravodlivosti. Vyššia spravodlivosť. Od starých rodičov sme prevzali pravdu, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, a chceme tým asi povedať, že každý človek bude za svoj život skladať účty Bohu Stvoriteľovi. Aj tí, ktorí si myslia, že im sa nič také nestane.
Nie je naivné alebo nebezpečné vzhľadom na zvyšujúce sa napätie až zúfalstvo ľudí čakať na tie Božie mlyny? Zúfalý človek je schopný všetkého...
Myslíte vigilantizmus? Áno, zúfalý a frustrovaný človek často vezme právo a spravodlivosť do vlastných rúk. Najmä keď vidí obrovskú asymetriu práva – oni môžu a ja nie. Takáto asymetria práva u nás funguje už dávno a aktuálna kríza ju vystupňovala v obrovskej miere. Ľudia v situáciách, ktoré sú spojené s ich existenciálnymi obavami o prežitie, môžu pociťovať také zúfalstvo, že prelomia vnútornú bariéru svojej morálky a slušnosti a vezmú spravodlivosť do svojich rúk. Svoj nekontrolovateľný hnev a frustráciu potom nasmerujú na niekoho, koho budú považovať za zodpovedného za svoju situáciu a utrpenie. Mená skutočných vinníkov však treba stále pripomínať! Hlavnú zodpovednosť za ekonomické, psychické, spoločenské a zdravotné následky zlého riešenia novej infekcie nenesie vírus, ale členovia vlády, poslanci vládnej koalície, ktorí na požiadanie schvaľovali vláde ich nápady, novelizáciu zákonov, ústavných zákonov a dokonca aj ústavy samotnej. A, samozrejme, odborní poradcovia vlády. Toto všetko sa dialo pod rúškom cnostných cieľov zachraňovania životov.
Boli však aj skutočnosti, ktoré sa, naopak, nediali, ale mohli by prispieť k zlepšeniu situácie, napríklad užívanie vitamínu D...
Áno, presne tak! Podľa najnovšej odborne zrecenzovanej izraelskej analýzy vplyvu vitamínu D počas prvých fáz šírenia infekcie v roku 2020, ktorá bola publikovaná v prestížnom odbornom časopise PLOS One, je hladina vitamínu D v krvi takým významným faktorom rizika ťažkého priebehu infekcie, že na základe veku a hladiny vitamínu D bolo možné veľmi spoľahlivo predvídať priebeh infekcie. Tí ľudia, ktorí mali hladinu vitamínu D menej ako 20 ng/ml, mali 14-krát vyššie riziko ťažkého kovidu a 11-krát vyššie riziko úmrtia ako ľudia s hladinami viac než 40 ng/ml. Za 10 rokov som nevidel ani jedného človeka, ktorý by mal hladinu nad 20, ak nebral správne dávky vitamínu D. Za preplnené nemocnice a zbytočné úmrtia sú do veľkej miery zodpovední tí, ktorí od januára 2020 z pozície inštitúcií aj médií podceňovali a bagatelizovali vplyv vitamínu D v prevencii a liečbe COVID-19. Celé dva roky som na to opakovane a naliehavo upozorňoval. Bez efektu.
Upozorňovali ste aj na problémy, ktoré sa netýkajú len zdravia. Oponenti však neustále argumentujú tým, že „na vine“ je vírus a s tým sa nedalo nič robiť.
Nie, na vine nie je vírus, ale zlé politické rozhodnutia. Ako môže vírus, ktorý napáda sliznice človeka, spôsobiť napríklad nárast chudoby a hladu? Už pred krízou zomieral, myslím, každých 5 sekúnd jeden človek od hladu. Teraz sa tento interval vplyvom zlých politických rozhodnutí a rozvrátenej svetovej ekonomiky ešte skrátil. Už v roku 2020 existovali odhady, že následkom týchto politických rozhodnutí sa do pásma chudoby a hladomoru prepadne asi 150 - 180 miliónov ľudí. Ešte raz: nie je to dôsledok vírusu, ale katastrofálnych politických rozhodnutí, ktoré uviedli celý svet do rozvratu a chaosu, aký sme nezažili nielen v našom živote, ale ani historicky. Všetky katastrofické udalosti z histórie, na ktoré si len spomenieme, boli vždy lokálne. Regionálne záležitosti, ktoré postihli väčšie alebo menšie územie, ale nikdy nie celú planétu. Teraz sa to stalo, a dokonca dobrovoľne! Nespadol sem asteroid, ktorý by zničil celú planétu. Bolo to dobrovoľné rozhodnutie doslova niekoľkých ľudí a náš dobrovoľný súhlas s tými nezmyselnými rozhodnutiami, ktoré nás doviedli až sem.
Na začiatku však zaúradoval strach. Nie je možné to pochopiť a brať ako poľahčujúcu okolnosť?
Ja som už v marci 2020 zverejnil video, v ktorom som povedal: Urobme, čo treba urobiť, a obnovme život v našej krajine. Nie je dôvod na paniku a strach. Nemal som v rukách žiadne extra dáta. Vychádzal som z informácií, ktoré boli voľne dostupné, a určite som nebol jediný, kto si už v tom čase vyvodil tento záver. Celkom určite bolo množstvo ďalších ľudí, ktorí už vtedy vedeli a videli, že je to tak. Problém je, že tí, ktorí to riadili, podľahli panike a následne svojmu pocitu dôležitosti. Nepriaznivý vývoj umocnili aj ďalšie faktory vrátane korupcie, zneužívania situácie, prepojenia s médiami a iné faktory, ktoré sa asi nikdy nebudú dať do detailov odkryť a už vôbec nebude možné vyvodiť za ne zodpovednosť. Vysvetľovať strachom z nového vírusu nezmyselné a nezákonné konanie od leta 2020 je pokrytecké a priehľadné. Každý jeden z nás si mohol už koncom marca 2020 robiť primerané závery z aktuálnej situácie. Aj keby sme uznali, že to nemožno čakať od všetkých, odvtedy už predsa prešli dva roky! Ako je možné, že mnohí ľudia ešte stále nevidia, ako im propaganda založená na jednostranných informáciách bez otvorenej diskusie doslova vykĺbila mozog a myslenie?
Postupne sa začínajú objavovať informácie, ktoré nezapadajú do oficiálneho naratívnu. Čo myslíte, že bude nasledovať?
Myslím si, že veľa ľudí bude ešte veľmi prekvapených, aké ďalšie skutočnosti vyplávajú na povrch. Informácie z nemocníc, reálne čísla úmrtí a hospitalizácií... Už dnes sa v rôznych krajinách sveta objavujú dôkazy o tom, že oficiálne čísla boli prehnané a nadsadené. Či sa to dialo z nevedomosti a lajdáckosti, byrokracie alebo zámeru, to pravdepodobne tiež nikto nikdy presne a spoľahlivo neposúdi. V Dánsku priznali, že minimálne 27 % uvádzaných hospitalizácií na kovid v skutočnosti nebolo na kovid. V štáte New York to bolo dokonca až takmer 50 % z uvádzaných hospitalizácií. Údaje z Veľkej Británie nasvedčujú, že viac ako 80 % úmrtí, ktoré sa uvádzajú ako úmrtia na kovid, sa vyskytli u ľudí, ktorí možno mali kovid, ale nevieme, v akom klinickom štádiu a či to bola aj príčina ich úmrtia. Viac ako 80 % pacientov malo totiž závažné diagnózy, ako obezita, rozvrátený metabolizmus, kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku, hypertenziu, rakovinu... Ak by sa tieto úmrtia z oficiálnych dát odpočítali, dostali by sme sa na hodnotu asi 12 – 15 % zo všetkých úmrtí, ktoré sa uvádzali ako úmrtia na kovid. K tomu najnovšie oficiálne britské údaje o tom, že opakované očkovanie mRNA vakcínami veľmi pravdepodobne podporuje prehnanú imunitnú reakciu, ktorá vyústi do celkového zníženie imunity, a niekoľko ďalších závažných súvislostí možno postupne dokáže otvárať ľuďom oči a odklínať mysle.
Predsa len je kovid nebezpečnejší ako iné ochorenia.
Ak niekto ochorie na novú infekčnú chorobu, je to, pochopiteľne, rizikovejšie, pretože je to neznáme ochorenie nielen pre lekárov, ale aj náš imunitný systém. Preto kovid môže predstavovať väčšie riziko než, povedzme, infekcia streptokokom alebo chrípkovým vírusom, s ktorým už mal náš imunitný systém kontakt. Lenže napríklad talianske výskumy ukázali, že krv odobratá ľuďom aj viac ako pol roka pred oficiálnym začiatkom pandémie obsahovala protilátky so silnou neutralizačnou schopnosťou na pôvodnú verziu SARS-CoV-2. Navyše, už koncom roka 2020 bolo dosť jasné, že vírus spôsobuje úmrtia najmä ľuďom vo veku nad 70 rokov, ktorí majú niekoľko závažných diagnóz – najviac obezita, hypertenzia a cukrovka. Oficiálne britské údaje uvádzajú, že až 75 % ľudí, ktorí oficiálne umreli „na kovid“, malo štyri a viac závažných diagnóz! Okrem toho priemerný vek ľudí, ktorí umreli a nemali žiadnu závažnú diagnózu, je 82,5 roka. Pritom priemerná dĺžka života anglických mužov je 79 rokov a žien 82,6. Teda žiadne čísla o extrémne nadmerných úmrtiach spôsobených vírusom SARS-CoV-2 a miliónoch stratených rokov života mladých ľudí neboli pravdivé. Nie na základe toho, čo si myslím ja, ale na základe dát, ktoré sa postupne zverejňujú. Verím, že tieto odhalenia budú dôvodom na to, aby kritická časť spoločnosti dokázala opustiť klietku strachu a dezinformácií, do ktorej poslušne vpochodovala.
Chceli ste tomu dopomôcť aj vydaním vašej najnovšej knihy Zmazaný(í)?
V prvom rade to bola moja obranná reakcia proti bezprecedentnej situácii, v ktorej som sa ocitol. Chcel som ukázať tým, ktorí sa ma pokúsili zmazať, že zmazaný nie som. Bolo zmazané moje takmer deväťročné audiovizuálne dielo na platforme, ktorá bola vytvorená ako verejná. Výrazná väčšina viac ako 400 mojich videí riešila zdravotné témy a pomáhala stovkám tisíc ľudí riešiť ich zdravotné problémy. Mnohé videá boli cez QR kódy napojené na moje knihy a dosahovali pozretia v státisícoch. Ich zmazanie je doteraz nezdôvodnené, hoci sme sa o komunikáciu usilovali a chceli sme predísť tzv. porušovaniu pravidiel, z ktorých sme boli obvinení. Nikto s nami nekomunikoval, nikto nám nedal vysvetlenie. Dosiahli sme zrejme taký vplyv, že sa to už stalo pre niekoho nepohodlné a nebezpečné. Mali sme viac ako 151 000 odberateľov, videá celkovo presiahli 38 miliónov zhliadnutí, a to je niečo, čo už asi prekážalo. Pritom som vždy ostal slušný a v rovine faktov, komunikoval som vedecké poznanie a kládol som kritické otázky. Keď som v dvoch prípadoch urobil chybu, ospravedlnil som sa. Aj to bolo prekrútené, pretože médiá nenapísali, že som sa dokázal ospravedlniť, ale napísali, že som sa priznal, že som klamal... To považujem za zvrhlosť.
Čo konkrétne v knihe čitatelia nájdu?
Kniha je rozdelená do kapitol, ktoré reprezentujú jednotlivé mesiace od februára 2020, a úvod ku každej z ich písal známy slovenský politický komentátor Dag Daniš. Zosumarizoval udalosti politicko-medicínskeho chaosu tak, ako sa udiali. Kniha teda nekomentuje všetko, len tie udalosti, ktoré súviseli s medicínskym problémom. Zaradil som do nej aj inšpiratívne úvahy od štyroch zaujímavých ľudí: Milan Markovič, Peter Weiss, Peter Bohuš a Peter Čižniar. Okrem toho sú tam dva rozhovory, jeden s advokátom Petrom Weisom a druhý s doktorkou Soňou Pekovou, ktorá by sa dala označiť za prvú „zmazanú“ osobu. Prostredníctvom QR kódu sa tiež čitatelia dostanú k všetkým videám, ktoré boli zmazané. Kniha Zmazaný(í) je koncentrátom informácií, úvah a súvislostí, ktoré som predkladal vo svojich videách. Zostavil som myšlienkový konštrukt, ktorým sa pokúšam sám sebe vysvetliť, čo sa tu vlastne už dva roky deje. Podľa odozvy na moje videá verím, že to bude užitočné aj pre ďalších ľudí. Kniha Zmazaný(í) vytvára trvalé protilátky proti strachu, chaosu a propagande.
Čo pre vás znamená mäkké í v názve knihy?
Podstatnú časť udalostí, pretože tu zďaleka nejde len o mňa! Ani v knihe, ani v realite, ktorú žijeme. Tu sa ktosi pokúša zmazať nás ľudí s našimi pocitmi, túžbami aj slobodami a nádejou do života. Toto je obludný útok na civilizáciu, na demokraciu a ľudskú dôstojnosť. Ľudia by sa mali spamätať a uvedomiť si, že nejde len o hrboľ na ceste, po ktorom bude všetko ako predtým. To už nebude. Čím viac sa ich spamätá, tým menšia je šanca, že sa všetkým tým Klausom Schwabom a ostatným švábom podarí zlomiť našu civilizáciu, morálku a prirodzený stav bytia.
Pri tejto poslednej vete by ste opäť mohli byť obvinený z konšpirácií...
Toto nie sú žiadne konšpirácie. Klaus Schwab je zakladateľ Svetového ekonomického fóra, ktorý napísal knihu Veľký reset a v nej a vo svojich blogoch na New York Times detailne popisuje svoje predstavy o budúcnosti. Jeho myšlienkové pochody sa dajú skoncentrovať do jednej myšlienky: chceme vybudovať svet, v ktorom ľudia nebudú nič vlastniť, ale budú šťastní. Majú teda v pláne dosiahnuť taký stav, v ktorom sa „oni“ stanú pánmi nad našimi životmi a zbavia nás nielen osobného vlastníctva, ale aj slobody a dôstojnosti. Bolo by to uvrhnutie ľudstva do minulosti a nešlo by len o veľký reset – bol by to obrovský regres! Verím, že ešte máme šancu tomu zabrániť. Aj samotný Klaus Schwab hovorí, že ešte nie je isté, že sa „im“ to teraz podarí.
Ako ste vy vnútorne prežívali celé to dianie okolo vašej osoby?
Tak, ako sa dá. Som ukotvený v dostatočne pevnom myšlienkovom a hodnotovom systéme, s ktorým ľudia len tak hýbať nedokážu. Chápem svoj život aj život každého človeka ako Boží dar, ktorý má vyšší zmysel. Po tých rokoch na verejnosti som už možno viac chránený proti ľudskej zlomyseľnosti a zlobe, ale aj tak boli a budú chvíle, keď sa cítim unavený, osamelý a pochybujem o zmysle celej svojej práce. Niektorí ľudia tvrdili, že mi to vraj celé prinesie ešte väčšiu mediálnu pozornosť, ale preto som to nerobil, ba dokonca sa ani nechystám do politiky. Pre mňa tieto dva roky postupného verejného lynču znamenali obrovské straty po mnohých stránkach, ale súčasne som získal veľmi veľa aj toho, čo sa nikde nedá kúpiť ani dostať. Cítim sa požehnaný, že som to zatiaľ ustál, a ďakujem každému človeku, ktorý mi v tom pomohol, a každému, komu to spoločne pomohlo tiež. Vieme, že poctivé premýšľanie a čítanie vytvára protilátky proti strachu a propagande. A zistil som aj to, že odvaha a statočnosť sú nákazlivé. Len mám obavy, že na Slovensku má viac ľudí protilátky proti statočnosti a odvahe než proti vírusu.
Predstavte si, že toto všetko skočí. Čo bude robiť MUDr. Bukovský?
Ja mám toľko životných plánov v osobnom aj pracovnom živote, že si budem musieť vyberať. J Keď sa naozaj podarí aspoň čiastočne obhájiť naše pôvodné žitie a fungovanie spoločnosti spred januára 2020, tak sa teda s veľkou chuťou napríklad pustím do knihy Zachráňte svoj mozog!
(MUDr. Igor Bukovský)