Všetci chceme svoj život prežiť spokojne a šťastne, ale nie všetci si k tomu dokážeme pomôcť sami. Určite ste už počuli to príslovie „Keď chceš pomôcť hladujúcemu, môžeš mu dať rybu, ale tým ho nezachrániš. Daj mu radšej udicu, aby sa naučil chytať ryby.“
Takou pomyselnou udicou je sociálna ekonomika, sociálne podnikanie. Vo vyspelej Európe je to nástroj úspešne slúžiaci na pracovné začlenenie zdravotne alebo inak znevýhodnených nezamestnaných, na poskytovanie tovarov a služieb, ktoré v dostatočnej miere neposkytuje štátny alebo bežný podnikateľský sektor, ale napríklad aj na riešenie klimatickej zmeny, ktorá už prerastá do existenčnej hrozby.
O tom, ako máme sociálne podnikanie nastavené na Slovensku, ako potenciál tohto nástroja využívame a čo môžeme urobiť preto, aby sme ho ako spoločnosť zužitkovali naplno, sa rozprávame s riaditeľkou Odboru sociálnej ekonomiky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Ing. Ingrid Ujváriovou.
Spomenuli ste zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, na implementácii ktorého sa Vy a Vaše oddelenie aktívne podieľate. Vraj nám ho závidia aj v susednej Českej republike, kde zatiaľ takýto zákon absentuje. Aké konkrétne opatrenia priniesol do praxe sociálnej ekonomiky na Slovensku?
Áno, bola som od začiatku pri tvorbe zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a preto je tento zákon a téma sociálneho podnikania moja „srdcovka“. Mala som to šťastie, že som dala dokopy tím ľudí, ktorí sa touto problematikou zaoberajú roky a ktorým je zároveň srdcu blízka a aj vďaka nim zákon mohol vzniknúť. Odbor sociálnej ekonomiky vznikol až po prijatí zákona a úlohy implementovať zákon sa chopil naozaj kvalitne. Musím povedať, že nám zákon nezávidia iba v Českej republike, ale aj v iných krajinách (Fínsko, Škótsko, Bulharsko). Zákon totiž komplexne zastrešuje definície v rámci sektora sociálnej ekonomiky, určuje pravidlá pre sociálne podniky, definuje opatrenia na zamedzenie prípadného zneužívania poskytnutej pomoci, určuje formy pomoci a tiež organizáciu sektora sociálnej ekonomiky.
Vieme, že pojem „sociálny podnik“ u nás nie je nový. Ale namiesto pozitívnych informácií a dobrých príkladov z praxe si skôr spomenieme na negatívne správy z ich fungovania v nedávnej minulosti. Ako sa vieme vyhnúť situácii, aby sa eurofondy nezneužívali?
Na túto otázku je jednoduchá odpoveď. Po prvé, v období o ktorom hovoríte, neexistovala žiadna komplexná legislatíva pre sociálne podniky. A po druhé, zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch obsahuje osobitné ustanovenie, ktoré presne definuje opatrenia na zamedzenie zneužívania akejkoľvek poskytnutej podpory. A v neposlednom rade, štatút registrovaného sociálneho podniku získa iba dôveryhodný podnik.
Od mája 2018, kedy vstúpil do platnosti nový zákon, ubehlo už dosť času – ako by ste zhodnotili jeho doterajší prínos? Máme nejaké hmatateľné pozitívne výsledky?
Počet registrovaných sociálnych podnikov: 151
Celkový počet zamestnancov podnikov: 1261
Z toho znevýhodnené a zraniteľné osoby: 870
Z toho osoby zdravotne znevýhodnené: 697
Myslím, že tieto čísla nepotrebujú komentár.
Poďme sa na tému sociálnej ekonomiky teraz pozrieť z druhej strany – z pohľadu záujemcu o sociálne podnikanie. Čím začať, čo musí splniť, aby sa jeho podnikanie mohlo nazvať sociálnym a aby mohol využívať benefity v zmysle platnej legislatívy?
Ak má niekto záujem sociálne podnikať, jeho hlavným cieľom nemôže byť dosahovanie zisku, ale dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. To znamená zamestnávať znevýhodnených, zraniteľných, či zdravotne znevýhodnených, alebo prenajímať byty osobám s nízkym príjmom, či podnikať v oblasti ekológie. Tých spoločensky prospešných služieb je naozaj veľa. Treba si uvedomiť, že sociálne podnikanie je v prvom rade podnikaním, ale za podmienok ťažších, ako má bežný komerčný podnikateľ. Preto nerada hovorím o benefitoch pre sociálne podniky. V prípade podpory pre sociálne podniky ide iba o dorovnanie alebo kompenzáciu znevýhodnenia oproti ostatným podnikateľom.
Aký podnikateľský subjekt môže požiadať o štatút registrovaného sociálneho podniku? Dostane ho automaticky po požiadaní alebo sa môže stať, že štatút nedostane?
O štatút registrovaného sociálneho podniku môže požiadať obchodná spoločnosť, občianske združenie, nezisková organizácia, nadácia, družstvo, účelové zariadenie cirkvi, alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom. Právna forma sa získaním štatútu nemení. Do „rodiny“ registrovaných sociálnych podnikov sa nikto nedostane automaticky. Proces získania štatútu musí prejsť všetkými zákonom stanovenými krokmi. Za všetky spomeniem napríklad zisťovanie dôveryhodnosti žiadateľa, čo znamená, že žiadateľa navštívime osobne, zistíme v čom podniká, v akých priestoroch podniká, či je jeho zámer udržateľný a životaschopný.
Ako ste už povedali, sociálne podniky zamestnávajú aj osoby zdravotne alebo inak znevýhodnené, svoj zisk – čiastočne alebo celý – opäť reinvestujú späť do podniku. Je to trochu iné podnikanie. Ak majú fungovať úspešne, štát by ich mal nejako podporiť. Aké formy podpory môžu registrované sociálne podniky využívať?
Áno, je to iné podnikanie. Zamestnávať ľudí, ktorí stratili pracovné návyky, ľudí, ktorí majú nad 50 rokov, ľudí s nízkym vzdelaním, či ľudí bez domova alebo ľudí po výkone trestu odňatia slobody naozaj nie je jednoduché a vyžaduje si to trpezlivosť a pochopenie. Vyžaduje si to skrátka sociálne cítenie.
Sociálne podniky zamestnávajú aj zdravotne znevýhodnených. Doteraz ich väčšinou zamestnávali chránené dielne, z ktorých sa postupne stávajú sociálne podniky. Dôležitá vec, ktorá sa nám v zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch podarila je, že za zdravotne znevýhodnené osoby považujeme nie len osoby, ktoré majú sociálnou poisťovňou priznanú invaliditu, ale aj osoby, ktoré majú dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce telesné, duševné či zmyslové schopnosti, ktoré bránia ich plnohodnotnému a účinnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou osobou. Dali sme tak nádej a možnosť zamestnať a uplatniť sa na trhu práce napríklad ľuďom s crohnovou chorobou, ľuďom postihnutým autizmom, reumou, či cukrovkou.
Tak ako som už spomenula, určite je dôležité, aby sa nejakým spôsobom aspoň trochu dorovnávalo to znevýhodnenie, ktoré má registrovaný sociálny podnik oproti bežnému komerčnému podniku. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch definuje priame a nepriame formy podpory pre sociálne podniky. Priamou formou je podpora v podobe príspevku na mzdy a dodatočné náklady na zamestnávanie týchto osôb, alebo pripravovaná investičná pomoc či dotácie. Nepriamou formou sú daňové úľavy, výhody vo verejnom obstarávaní a tiež nový nástroj tzv. servisné poukážky.
Čo sú servisné poukážky?
Servisné poukážky sú platidlo, ktorým môžete platiť sociálnemu podniku za to, že vám zamestnanci tohto podniku umyjú okná, upracú dom, pokosia trávnik, či pokopú záhradu, teda za služby pre domácnosť a záhradu. Pomáhame tak občanom, podporujeme dopyt po službách sociálneho podniku, zvyšujeme aj zamestnanosť znevýhodnených a zraniteľných a v neposlednom rade odbúravame čiernu prácu.
Aktuálny zoznam registrovaných sociálnych podnikov je verejne dostupný na stránke ministerstva práce. Z neho vidieť, že ako prvý sa v septembri 2018 zaregistroval úspešný a dnes aj veľmi známy obecný podnik v Spišskom Hrhove a odvtedy pribudlo ďalších stopäťdesiat podnikov. Ako vnímate toto číslo? Je to dosť alebo málo?
Rozhodne to nie je málo, Tá krivka nábehu zaregistrovaných sociálnych podnikov svedčí o tom, že sociálne podnikanie v zmysle novej legislatívy naozaj nie je jednoduché a do registra sa „nehrnú“ a ani nedostanú špekulanti.
Máte nejakú spätnú väzbu, ako sa registrovaným podnikom darí, ako funguje implementácia zákona v praxi?
S registrovanými sociálnymi podnikmi sme v pravidelnom kontakte. Moje oddelenie osobne alebo prostredníctvom ôsmich Regionálnych centier sociálnej ekonomiky, ktoré poskytujú záujemcom bezplatnú podporu na ceste k získaniu štatútu registrovaného sociálneho podniku, ale i následne, pri jeho rozbehu. Je ešte veľmi veľa vecí, ktoré treba implementovať a riešiť v praxi, čo bez vzájomnej komunikácie jednoducho nejde. Ako príklad správneho a úspešného fungovania sociálneho podniku uvediem podnik, ktorý sa zaoberá krajčírskou výrobou. V krízovej situácii súvisiacej s koronavírusom bol schopný pružne reagovať a okamžite prejsť na šitie rúšok a teraz majú objednávky na 10 000 kusov.
Čo by ste odkázali tým záujemcom, ktorí zatiaľ váhajú s podaním žiadosti o registráciu sociálneho podniku?
Viete, toto je naozaj ťažká otázka. Nemôžete niekoho presviedčať, aby išiel podnikať, ale zároveň od neho chcieť, že ak zarobí, musí viac ako polovicu zisku vrátiť späť do podniku. To jednoducho musí byť človek, ktorý to tak cíti. Niekto, kto chce akýmkoľvek spôsobom nezištne pomáhať spoločnosti a ľuďom, ktorí to potrebujú. Ak niekto príde za mnou a jeho prvá otázka je „Koľko mi dáte, aby sa mi to oplatilo?“, už viem, že tento záujemca štatút registrovaného podniku sociálneho nedostane.
(PR)