V rozhovore sa dozviete:
- Čo je regionálna investičná pomoc a kto sa o ňu môže uchádzať.
- Ako sa vyhnúť základným chybám a problémom pri žiadosti o túto pomoc.
- Aké výhody pre investorov prináša novela zákona o regionálnej investičnej pomoci.
Komu poskytuje štát regionálnu investičnú pomoc?
Regionálna investičná pomoc môže byť poskytnutá na projekty v priemyselnej výrobe, pre technologické centrá („R&D projekty“) a pre centrá podnikových služieb. Požiadať o ňu môžu všetky podniky, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v zákone o regionálnej investičnej pomoci. Nezáleží, či ide o novú alebo už etablovanú spoločnosť, či pochádza zo Slovenska alebo zo zahraničia, respektíve či je malým alebo veľkým podnikom.
Od čoho závisí výška tejto štátnej pomoci?
Výšku určuje región, v ktorom bude investícia umiestnená. Ak sa firma rozhodne investovať v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti, to sú okresy prevažne vo východnej časti Slovenska, potenciálna výška udelenej pomoci aj podmienky pre jej získanie, budú podstatne priaznivejšie, ako v iných častiach krajiny. Na východnom Slovensku môže pomoc vystúpiť až do výšky 50 % oprávnených nákladov. V prípade, že ide o stredný podnik (podľa klasifikácie „SME“), tak sa tento strop navyšuje o ďalších 10 %, v prípade malých podnikov a mikropodnikov dokonca až o 20 %. Čiže v určitých prípadoch je možné žiadať od štátu investičnú pomoc až do výšky 70 % predpokladaných oprávnených nákladov.
Môžete uviesť príklad firmy, ktorá o túto pomoc môže požiadať?
O pomoc môže požiadať firma, ktorá už pôsobí na Slovensku, alebo svoju činnosť u nás ešte iba zamýšľa. Môže mať plán postaviť fabriku, buď na zelenej lúke, alebo si kúpi starú halu, ktorú si upraví pre svoje potreby. Firma môže samozrejme požiadať o regionálnu investičnú pomoc aj v prípade, že zamýšľa expanziu. Od toho závisia aj podmienky, za akých dostáva štátnu pomoc, či to je expanzia alebo nová investícia.
Ktoré sektory sú najviac zastúpené pri žiadostiach o túto pomoc?
Vejár klientov KPMG sa rozpína od automobilovej výroby, tá je najsilnejšia, cez elektrotechnický priemysel, ktorý je druhý najsilnejší, až po technologické centrá a centrá podnikových služieb. V zásade sa o regionálnu investičnú pomoc môžu uchádzať všetky sektory. Vrátil by som sa k tej automobilovej výrobe, tu treba upresniť, že keď hovoríme o automobilovom priemysle, mám na mysli aj všetkých dodávateľov, čiže motorárne alebo priamych samostatných a koncových výrobcov.
Ako vyzerá proces získavania investičnej pomoci?
V prvom kroku spoločnosti vypĺňajú pre ministerstvo hospodárstva dotazník s kľúčovými informáciami o investičnom projekte. Na jeho základe ministerstvo posúdi, či pripravovaná investícia spĺňa kritéria takzvaného regionálneho prínosu, čo je kľúčový predpoklad poskytnutia pomoci. Ak projekt tento predpoklad spĺňa, ministerstvo navrhne predbežnú výšku investičnej pomoci v podobe príslušného percenta zo zamýšľanej hodnoty investície. To závisí od samotnej výšky investície, počtu novovytvorených miest, regiónu, do ktorého investícia smeruje, typu výroby a prioritnej osi výroby.
Následne sa začína vytvárať žiadosť ako taká. Jej súčasťou je okrem iného podrobný popis celej investície, rozpísaný do niekoľkých rokov, detailné informácie o investorovi, súčasný stav príslušných trhov v danom segmente a podobne. Skompletizovaná žiadosť sa aj s prílohami podáva na ministerstvo hospodárstva, kde prechádza najprv vnútrorezortným pripomienkovým konaním a následne je posunutá do pripomienkového konania medzirezortného. Posledným krokom je rokovanie vlády, ktorá má konečné slovo pri schvaľovaní pomoci.
V akej forme dostane žiadateľ investičnú pomoc?
Buď je to v hotovosti vo forme finančného príspevku na novovytvorené pracovné miesta alebo príspevku na obstarávané technológie, prípadne vo forme daňovej úľavy. Vo väčšine prípadov, ktoré sme doteraz riešili, šlo o kombináciu minimálne dvoch z týchto možností. Keď sa však všetko zráta: koľko investor dostane na novovytvorené pracovné miesta, koľko na nové technológie, haly alebo na ďalšie oprávnené náklady a koľko získa vo forme daňových úľav, celková suma nesmie presiahnuť
50 % jeho investície, ak hovoríme o východe našej krajiny. V rámci stredného Slovenska je limit 40 % a na západe 30 %. Spomínal som už bonus pre malé a stredné podniky, ktorý môže tieto limity navýšiť o dodatočných 10-20 %.
S akými problémami sa pri žiadostiach o pomoc investori najčastejšie stretávajú?
Predstava investora je väčšinou taká, že je schopný obsiahnuť celú problematiku sám od začiatku do konca. Je to trochu klamlivé. Ale vo všeobecnosti sú tie najčastejšie prekážky, na ktoré investor naráža, až tri. Prvou je nízka informovanosť o tom, že môže vôbec investičnú pomoc získať. Z našich skúseností vyplýva, že slovenské podniky si často myslia, že táto štátna pomoc je určená len pre zahraničné firmy. Nie je to tak. Máme veľmi veľa rýdzo slovenských klientov, ktorí o investičnú pomoc požiadali, dostali ju a úspešne ju čerpajú. Druhou prekážkou býva nízka vedomosť o tom, ako, kde a za akých podmienok investovať. No a po tretie, v prípade, že si chce klient celú žiadosť vytvoriť sám, jedná sa o preňho dosť veľkú administratívnu záťaž. Nechcem, samozrejme, nikoho podceňovať, no z našich skúseností vyplýva, že spoločnosti zvyčajne nemajú dostatok relevantných ľudských zdrojov na to, aby dotazníky a výpočty mohli vyplniť samé. Žiadosť o investičnú pomoc je veľmi komplexná záležitosť, v ktorej sa schádzajú záležitosti finančné, daňové aj právne. Ak s nami investor komunikuje od začiatku, vieme identifikovať, kedy a v akej forme by bolo ideálne investovať. Vieme tiež, ako správne nadraftovať žiadosť a príslušné prílohy tak, aby sa významne zvýšila jeho šanca na získanie investičnej pomoci. Upozorňujeme ho tiež na to, čomu sa vyhnúť, aby sa nestalo, že pomoc nedostane kvôli nejakej chybe.
Čo prináša novela zákona o regionálnej pomoci? Aké sú konkrétne zmeny?
Úpravu zákona si vyžiadala pandemická situácia, nakoľko poberatelia investičnej pomoci čelili závažným a objektívnym problémom plniť pôvodné podmienky čerpania pomoci, ktoré platili v čase, keď im bola pomoc schválená. Na trhu došlo k dramatickej zmene ekonomického prostredia. Ministerstvo hospodárstva to veľmi rýchlo pochopilo a promptne pripravilo novelu celého zákona. Všetky zmeny v novele majú investorovi uľahčiť plnenie podmienok, ku ktorým sa zaviazal voči štátu a hodnotíme ju veľmi pozitívne.
Rastislav je zodpovedný za služby štátnej pomoci v KPMG na Slovensku. Má dlhoročné skúsenosti s poradenstvom v oblasti priamych zahraničných investícií a investičných projektov (greenfield, brownfield, expanzie). V uplynulých rokoch viedol alebo spolupracoval na viac ako 100 investičných projektoch po celom Slovensku.
Čo to znamená pre potenciálnych žiadateľov? Aké konkrétne výhody im z toho plynú?
Tých výhod je, samozrejme, viac. Začnem od najvýznamnejších:
- Ak sa investor dostal do problémov, napríklad z dôvodu poklesu objednávok, má odteraz navyše ďalších 12 mesiacov na začatie prác na investičnom projekte. Oproti pôvodnému jednému roku má tak teraz dva roky na to, aby dokázal obnoviť obchodné vzťahy či zazmluvniť si ďalších odberateľov svojich služieb a rozbehnúť realizáciu projektu.
- Lehota na ukončenie prác bola tri roky, teraz sa to posunulo na päť a v prípade veľkých projektov až na sedem rokov. Je to ďalší jednoznačný dôsledok pandemickej situácie, ktorá bola na trhu.
- Minimálna hodnota nárastu výroby alebo služieb pri projektoch rozšírenia produkcie (tzv. expanzia) sa zníži z 15 % na 5 %, čo je jednoznačná výhoda pre investora, keďže naňho nie je vyvíjaná až taká vysoká záťaž.
- Tolerancia minimálnych nákladov, ktoré je ministerstvo ochotné akceptovať je veľkorysejšia. Doteraz, ak sa investor zaviazal, že investuje 10 miliónov eur, musel túto hodnotu naplniť aspoň na 85 % a teda v praxi investovať minimálne 8,5 milióna. Ministerstvo by mu tento pokles stále tolerovalo. Ak však investoval len 8,3 alebo 8 miliónov eur, tak nesplnil podmienky udelenia investičnej pomoci a musel ju vrátiť aj s penále. Po úprave môže investor zainvestovať až o 30 % menej, ako sa zaviazal v žiadosti o investičnú pomoc a stále bude spĺňať príslušnú podmienku.
- To isté platí aj v prípade vytvárania nových pracovných miest investorom. Tolerancia zo strany štátu klesla z 90 % na 80 %. Investor tak o investičnú pomoc nepríde ani v prípade, že obsadil len 80 % pracovných miest z pôvodne zamýšľaného plánu.
- Prijímateľom investičnej pomoci môže byť odteraz aj fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba, ktoré sú v ťažkostiach. Takéto subjekty boli totiž predtým automaticky vyradené, nemohli žiadať o investičnú pomoc. Keďže sa však veľa firiem z dôvodu pandemickej situácie, a teda nie vlastnou vinou, dostalo do ťažkostí, bolo toto nariadenie prehodnotené. Vďaka investičnej pomoci by sa mohli niektoré podniky ľahšie dostať zo súčasnej situácie a preto im ministerstvo po novom umožňuje žiadať o investičnú pomoc.
- V špecifických prípadoch sa upravia aj podmienky na udržanie vytvoreného pracovného miesta. Niektorí investori nemusia vytvoriť nové pracovné miesta, aby mohli byť prijímateľmi investičnej pomoci. Podmienkou je však udržanie už existujúcich pracovných miest. Dnes, s tlakom na automatizáciu, nemusí investor zamestnať nových pracovníkov.
Koľkým firmám už KPMG pomohlo získať investičnú pomoc?
Momentálne pomáhame so získaním regionálnej investičnej pomoci približne desiatim firmám. Väčšina z nich sú malé a stredné podniky, niekoľko je veľkých a nadnárodných. Počet klientov za celé roky môže byť okolo 120. Spoločnostiam okrem vypracovania žiadosti o investičnú pomoc, čo je nepochybne vlajkovou loďou nášho portfólia, poskytujeme aj služby, týkajúce sa obdobia po udelení pomoci. Klient má aj naďalej zodpovednosť voči ministerstvu hospodárstva či iným štátnym orgánom a musí raz ročne predkladať správy o priebehu realizácie investičného projektu, s ktorými pomáhame, ak o to má klient záujem. Prijímatelia pomoci tiež dosť často počas celého procesu narážajú na rozličné problémy, napríklad nie sú schopní naplniť niektoré parametre schválenej žiadosti a tie sa následne musia upraviť. Sú to veľmi komplikované veci. Problémov, ktoré môžu vo fáze čerpania pomoci nastať je veľké množstvo a klienti sa s nimi na nás obracajú naozaj veľmi často.
Ako dlho sa venujete tejto oblasti?
Odkedy na Slovensku začali investovať veľké firmy, najmä automobilové, tak KPMG bolo pri nich. Je to už približne 25 rokov. Keď sa Slovensko stalo členom Európskej únie, snažili sme sa ako krajina intenzívne o prílev priamych zahraničných investícií. Stali sme sa tak krajinou, ktorá je v prepočte na obyvateľa globálnym automobilovým výrobcom číslo jeden. Veľké automobilové spoločnosti sem samozrejme pritiahli desiatky dodávateľov. Druhá vlna investorov bola, keď sem prichádzali IT a technologické spoločnosti. Vzniklo tak niekoľko IT hubov. Okrem Bratislavy, ktorá je zo schémy investičnej pomoci vyňatá, vznikol obrovský IT hub v Košiciach. Je v ňom zamestnaných 15 – 20-tisíc ľudí. A potom sú aj ďalšie, IT spoločnosti vznikli v Žiline, Trnave či Nitre. Mnohé z nich sú našimi dlhoročnými stabilnými klientami a aj z komunikácie s nimi vidíme, že potenciál ďalšieho rastu tu stále je.
(PR)