Sociálne služby už dlhodobo čelia výzvam na viacerých frontoch. Môžete priblížiť, v ktorých oblastiach je situácia najkritickejšia?
V mnohých krajinách vlády zatvorili centrá sociálnych služieb, čo znamenalo, že sociálni pracovníci nemohli vykonávať svoje zákonné povinnosti v oblasti ochrany týkajúce sa niektorých najzraniteľnejších skupín. Napríklad, nemohli navštevovať rodiny, aby posúdili potreby detí a počas pandémie sa skutočne zvýšil počet prípadov zneužívania detí. Ďalej to znamenalo, že ľudia, ktorí to najviac potrebovali, sa nemohli obrátiť na tieto centrá so žiadosťou o podporu v čase, keď ešte neboli zavedené digitálne formuláre či možnosti online rozhovorov. Deti, dospelí a mladí ľudia so zdravotným postihnutím či seniori nemohli využívať služby dennej starostlivosti.
Keď si vlády uvedomili, že mnohí ľudia stratili možnosť využívať sociálne služby zo dňa na deň, niektoré urobili legislatívne zmeny, ktorými ich zaradili medzi nevyhnutné a mohli tak opäť otvoriť. To však viedlo k situáciám, keď sociálne služby - popri sociálnej starostlivosti - mali oveľa väčšie problémy s prístupom k osobným ochranným prostriedkom v čase, keď ich bol nedostatok a ich nákup bol zabezpečený centrálne cez systém zdravotnej starostlivosti.
Predchádzajúce problémy týkajúce sa pracovnej sily, ako napríklad nedostatok zamestnancov, sa v dôsledku pandémie ešte zhoršili. Sociálne služby, ktoré už aj tak nemali dostatok ľudských zdrojov, sa museli vysporiadať s novou realitou - profesionáli nemohli vykonávať svoju prácu, pretože oni sami či ich rodinní príslušníci mali symptómy ochorenia COVID-19 alebo patrili k vysoko rizikovým skupinám, a tak sa museli samo-izolovať. V kombinácii s novými potrebami obyvateľstva, s ktorým verejné sociálne služby pracujú v dôsledku pandémie, bol sociálny sektor preťažený výrazne zvýšenou pracovnou záťažou.
Pandémia tiež upriamila pozornosť na stav sociálnych pracovníkov a segmentu sociálnych služieb v kontexte ich schopnosti naďalej poskytovať podporu ľuďom s potrebou starostlivosti.
Kde ešte?
Ochorenie COVID-19 zapríčinilo neúmerne vysoký počet úmrtí v domovoch dôchodcov. Starší ľudia žijúci vo veľkých zariadeniach sociálnej starostlivosti boli vystavení vyššiemu riziku infekcie. Súčasná pandémia ukázala, že poskytovanie dlhodobej starostlivosti vo veľkých domovoch sociálnych služieb môže byť veľmi rizikové, keď sa vírus tak ľahko šíri. Preto by sa novou normou mala stať domáca a komunitná starostlivosť. Avšak bude dôležité vytvoriť legislatívu, ktorá zabezpečí kvalitnú úroveň starostlivosti v domácom prostredí.
Pandémia ochorenia COVID-19 poukázala na kritickú skutočnosť, že sociálne služby bojujú s vyšším pracovným zaťažením, no s menším objemom zdrojov. Základnou príčinou problémov, ktorým sociálne služby čelia, je nedostatok efektívnych investícií do sociálneho sektora už od finančnej krízy v roku 2008. Vlády jednotlivých štátov potrebujú tento stav zvrátiť a začať investovať do sociálnych služieb, ktoré by mohli zohrávať zásadnú a strategickú úlohu pri zotavovaní sa z pandémie.
V správe o vplyve pandémie COVID-19 na sociálne služby v Európe sieť ESN identifikovala kľúčové výzvy, ktorým v jej dôsledku čelia sociálne služby.
Momentálne zažívame aj obrovskú utečeneckú krízu v dôsledku vojny na Ukrajine. Na čo by sa mali sociálne služby sústrediť najviac?
Kľúčovou súčasťou úspešného prijatia utečencov je pomoc pri ich integrácii do miestnych komunít. To si vyžaduje, aby vlády jednotlivých krajín koordinovali svoju činnosť s miestnymi orgánmi tak, aby mohli zaviesť plán sociálnej inklúzie aj so zahrnutím odborníkov, ktorí sa venujú matkám s deťmi, pomáhajú im budovať vzájomnú dôveru, ako aj orientovať sa v systéme krajiny, kde sa rozhodli nájsť útočisko, aby získali primerané financovanie a podporu v oblasti bývania, ale aj pomoc s nájdením školy pre svoje deti, ktorá im vie vytvoriť zázemie v ich vlastnom jazyku.
Pri plánovaní je nutné zvoliť strednodobý až dlhodobý prístup v zmysle investícií do rodinných sociálnych pracovníkov, psychológov a odborníkov v oblasti sociálnych služieb, ktorí sa venujú rodinám a ktorí im vedia pomôcť vyrovnať sa s traumou vojnovej migrácie aj s budovaním dôvery, aby sa mohli začleniť v rámci nových komunít.
Keď sa pozrieme na obdobie najbližších rokov, kde vidíte príležitosti pre sociálne služby?
Hospodárske a sociálne dôsledky pandémie znamenali pre sociálne služby obrovskú záťažovú skúšku ich odolnosti. Aby boli vlády jednotlivých štátov lepšie pripravené poskytovať kvalitnú a nepretržitú starostlivosť počas budúcich kríz, mali by zabezpečiť investície do ich reformy.
Vďaka fondom Next Generation EU funds vytvorila Európska únia veľkú príležitosť investovať do modernizácie sociálnych služieb a tým zabezpečiť, že z pandémie vyjdeme silnejší. Celoštátne orgány majú možnosť spolupracovať so sektorom sociálnych služieb na regionálnej a miestnej úrovni a využiť tieto prostriedky na ich reformu a modernizáciu. Tým sa zabezpečí, že sociálne služby budú plniť svoju úlohu ako záchranná sieť, ktorá chráni najzraniteľnejších a tiež ako investícia, ktorá nás chráni pred najhoršími následkami akejkoľvek krízy. Tým, že sa postaráme o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva zabezpečíme budovanie silnej a vyrovnanej spoločnosti.
Prečo by sme sa mali viac prikláňať ku komunitnému modelu v porovnaní s inštitucionálnym?
Na základe skúseností ľudí z pohľadu využívania služieb, ľudských práv, hodnôt sociálnej práce a hodnoty za peniaze existujú silné argumenty v prospech komunitnej starostlivosti oproti inštitucionálnej. Počas pandémie sme tiež videli, ako rýchlo sa môže vírus šíriť vo veľkých sociálnych zariadeniach, kde boli ľudia vystavení vyššiemu riziku.
Cieľom sociálnej starostlivosti by vždy malo byť poskytovanie takej úrovne, ktorá zabezpečí čo najvyššiu kvalitu života ľudí odkázaných na takúto starostlivosť. Pre veľkú väčšinu z nich je možnosť zostať doma a v kontakte so svojou rodinou a komunitou vysokým ukazovateľom kvality. Platí to pre všetky skupiny, či už ide o deti, dospelých so zdravotným postihnutím alebo starších ľudí v dlhodobej starostlivosti. Spoliehanie sa na inštitucionálnu starostlivosť by preto malo byť pre človeka s potrebou sociálnej starostlivosti vždy tou poslednou možnosťou.
Skúsenosti bývalých rezidentov potvrdzujú, že hoci inštitúcie dokážu poskytnúť fyzické bezpečie, stravu a strechu nad hlavou, nemôžu poskytnúť pocit pohody, ktorý vyplýva z toho byť súčasťou spoločnosti, byť ľúbený a byť docenený zo strany priateľov a príbuzných. Ako povedal jeden z bývalých rezidentov, "aj kúsok chleba chutí lepšie doma".
Medzinárodne ustanovené ľudské práva a princípy jednoznačne uprednostňujú starostlivosť v rámci komunít. Rešpektovanie prirodzenej dôstojnosti, individuálnej autonómie a slobody môcť robiť vlastné rozhodnutia sú všeobecne uznávané práva, ktoré by nemali byť nikomu upierané na základe zdravotného postihnutia, veku alebo duševného stavu.
Sociálna práca je založená na rešpektovaní prirodzenej hodnoty a dôstojnosti všetkých ľudí. Inštitucionálna starostlivosť príliš často berie ľuďom dôstojnosť, vytvára silnú hierarchiu a núti rezidentov dodržiavať stanovený režim bez ohľadu na to, či im a ich potrebám vyhovuje alebo nie. Je zrejmé, že princípy sociálnej práce uprednostňujú komunitné služby, ktoré podporujú nezávislosť a účasť používateľov tým, že sa ku každému človeku stavajú ako k jednotlivcovi s jeho osobitnými potrebami, preferenciami a silnými stránkami.
Nie je inštitucionálny model výhodnejší?
Ekonomické hľadisko je ovplyvnené všeobecným pohľadom predstaviteľov štátnej správy a poskytovateľov služieb, že len veľké inštitúcie sú schopné dosiahnuť hospodárnosť pri tak veľkom rozsahu, ktorá je potrebná na to, aby mohla byť sociálna starostlivosť cenovo dostupná. Dôkazy naznačujú, že hoci je pri komunitnej starostlivosti potrebná veľká investícia na začiatku, nemusí byť nevyhnutne drahšia ako inštitucionálna starostlivosť. Avšak nemožno ju posudzovať len z finančného hľadiska, treba brať do úvahy aj výhody, ktoré prináša do iných oblastí života, ako primárna zdravotná starostlivosť, duševné zdravie alebo zamestnanosť. V skutočnosti sa komunitná starostlivosť ukazuje ako nákladovo efektívnejšia, ak sa pri hodnotení zohľadňuje vyššia úroveň kvality života ľudí.
Prechod z veľkých inštitucionálnych zariadení do komunitného alebo rodinného prostredia zostáva výzvou ešte stále pre veľkú časť Európy a to v rôznej miere v závislosti od sektora a krajiny.
V rámci siete ESN pracujeme na podpore komunitnej starostlivosti a poskytujeme odborné poznatky a praktické usmernenia v tom, ako riadiť transformáciu smerom ku komunitnému modelu starostlivosti.
Čím ovplyvní sociálne služby pretrvávajúci trend starnúcej populácie?
Dopyt po dlhodobej starostlivosti sa do budúcnosti ešte výrazne zvýši, zatiaľ čo dostupnej pracovnej sily bude ubúdať. Sociálny sektor musí nájsť spôsoby, ako prilákať viac ľudí do tejto oblasti. Sieť ESN podporuje výmenu osvedčených postupov z praxe v oblasti stratégií rozvoja pracovnej sily s cieľom podporiť svojich členov pri nábore a udržaní zamestnancov. Ambasádori pre oblasť služieb sociálnej starostlivosti alebo programy rýchleho zaškolenia sú niektoré z príkladov tejto stratégie.
Podobne aj sociálne služby budú musieť byť efektívnejšie v spôsobe, akým fungujú. Zlepšenie koordinácie medzi sektormi, podpora miestnych komunít a domáci prístup s využitím digitálnych nástrojov bude kľúčom k podpore samostatnosti a sociálnej inklúzie ľudí.
Ako je to s financovaním sociálnych služieb na úrovni EÚ a na národnej úrovni?
Sociálne služby čelia viacerým výzvam a jednou z nich je, ako sa stať relevantnými v očiach finančných orgánov, ktoré sú zodpovedné za prerozdeľovanie fondov, aby mali dosah na finančné možnosti, ktoré poskytuje EÚ ako aj jednotlivé krajiny. Orgány verejnej správy si musia uvedomiť zásadnú úlohu verejných sociálnych služieb pri podpore najzraniteľnejších osôb a vnímať ich ako záchrannú sieť, ale aj ako investíciu do spoločnosti. ESN podporuje svojich členov, aby lepšie pochopili, ako získať prístup k fondom EÚ, ktoré môžu investovať do svojich služieb.
Vlády jednotlivých krajín musia nájsť spôsoby, ako podporiť miestne orgány pri financovaní sociálnych služieb, čo zahŕňa zabezpečenie investícií prostredníctvom národných rozpočtov popri rozvoji lokálnych systémov financovania a tiež zflexibilniť verejné obstarávanie, aby bolo možné v rámci služieb financovať programy na základe dosiahnutia výsledkov, ktoré sú zamerané skôr na zlepšenie kvality života ľudí, než na počet používateľov alebo uprednostňovanie zmlúv financovaných z ďalších zdrojov.
Na ktorú kľúčovú oblasť v rámci sociálnych služieb by mali byť zamerané investície?
Vzhľadom na zotavovanie sa z pandémie COVID-19 je nevyhnutné, aby sa investovalo do sociálnych služieb a tých skupín obyvateľstva, s ktorými pracujú a ktoré boli pandémiou výrazne postihnuté. V ESN sa domnievame, že na to, aby bola obnova skutočne sociálna, je nevyhnutné investovať do nasledujúcich oblastí.
Po prvé, komunitná a domáca starostlivosť v dlhodobom procese deinštitucionalizácie. Tí, ktorí majú prístup k službám v rámci svojej komunity alebo domáceho prostredia, budú mať lepšiu kvalitu života. Preto by finančné prostriedky mali byť dostupné ako na úrovni EÚ, tak aj členských štátov na spustenie širokej škály iniciatív, ktoré by umožnili žiť reálny život v komunite.
Ďalšou oblasťou je problém nedostatku ľudských zdrojov v sociálnom sektore. Ten je potrebné riešiť prostredníctvom investícií, ktoré zvýšia atraktívnosť, rozvoj a zdroje tohto sektora, ako aj zlepšia prístup opatrovateľov k poradenstvu, pomoci a oddychu. V praxi by to mohlo znamenať vyššie mzdy, spravodlivejšie pracovné podmienky a dostupnosť programov v oblasti zdravia či líderstva.
Alfonso Lara Montero
Akými očami sa vo všeobecnosti na sociálne služby pozerá legislatíva?
Vlády jednotlivých krajín by mali zaviesť právne predpisy, ktoré by zaradili sociálne služby medzi základné služby štátu a získali by tak rovnaký status ako iné kľúčové služby, ako je vzdelávanie alebo zdravotníctvo. Ukázalo sa, že počas pandémie boli nevyhnutnými a teda v prípade zaradenia sociálnych služieb medzi “kľúčové” by to znamenalo, že majú nárok na zabezpečenie prístupu k ochranným prostriedkom, dochádza k lepšiemu prerozdeľovaniu zdrojov, k zachovaniu a prispôsobeniu činnosti centier sociálnych služieb v prípade budúcich krízových udalostí.
Národné vlády by mali prijať legislatívu týkajúcu sa kvality sociálnych služieb. To by malo zahŕňať rámcový prístup k hodnoteniu kvality systému ako celku a k hodnoteniu kvality intervencií, vrátane zavedenia decentralizovaného systému monitorovania a zlepšovania kvality. ESN predložila Európskej komisii návrh rámca na posúdenie legislatívy, investícií a pokrytia systémov sociálnych služieb a má príklady programov monitorovania a zlepšovania starostlivosti, ktoré by Európska komisia mohla využiť pri úprave návrhu svojho rámca kvality sociálnych služieb, ktorý bol vytvorený ešte v roku 2010. V rámci hodnotenia kvality by mali národné vlády legislatívne zakotviť ako požiadavku zmysluplné zapojenie ľudí využívajúcich služby.
Sociálne služby sa ukázali ako nevyhnutný prvok odolnosti spoločnosti voči krízam počas bezprecedentnej globálnej pandémie, akou je COVID-19, ktorý podporuje jednotlivcov a komunity a zabezpečuje ľuďom prístup k základným potrebám a podporuje proces obnovy.
Akú úlohu zohráva digitalizácia v rámci sociálnych služieb do budúcnosti?
Digitalizácia sociálnych služieb môže podporiť viac preventívny prístup k sociálnej podpore. Sociálne služby môžu napríklad využívať prediktívnu analytiku, ktorá by napríklad mohla predpovedať, aké typy služieb môžu byť potrebné pre určité skupiny obyvateľstva. Poskytovanie sociálnych služieb prostredníctvom online prostriedkov je jednou z najväčších oblastí investícií na základe informácií od našich členov. Môže ísť napríklad o vzdialené a inteligentné monitorovanie detekcie pádov.
Ak budú sociálne služby profitovať z digitálnej transformácie, uľahčí to prístup k nim. Na dosiahnutie tohto cieľa by sociálne služby mali využívať finančné prostriedky, ktoré inštitúcie na európskej ako aj na úrovni jednotlivých krajín poskytujú na digitálnu transformáciu, napr. na digitalizáciu verejných sociálnych služieb, a pomáhať pracovníkom a používateľom rozvíjať digitálne zručnosti a technické schopnosti na interakciu prostredníctvom digitálnych prostriedkov. Digitalizácia sociálnych služieb znamená aj pomoc lepšie koordinovať zásahy s cieľom dosiahnuť optimálnu podporu pre každú osobu, ktorá to vyžaduje.
V rokoch 2019-2021 viedla ESN pracovnú skupinu zameranú špecificky na digitalizáciu sociálnych služieb. V následnej správe sme identifikovali nové technológie, ktoré ovplyvňujú plánovanie, poskytovanie a hodnotenie sociálnych služieb, ako aj výzvy spojené s ich využívaním, ktorým môžu čeliť organizácie, sociálni pracovníci a ľudia využívajúci sociálne služby.
Zavedením technológií, ako sú sociálne a fyzicky asistujúce roboty, umelá inteligencia a systémy riadenia prípadov, majú sociálne služby príležitosť zefektívniť svoj spôsob práce, ktorý umožní sociálnym pracovníkom tráviť fyzicky viac času s osobami a komunitami, s ktorými pracujú. Vďaka týmto nástrojom funguje spolupráca medzi tímami a službami efektívnejšie, čo vedie k lepším výsledkom pre používateľov sociálnych služieb.
www.ESN-EU.org
(PR)