Ako však o tom, že jeho myšlienky fungujú aj v praxi, presvedčiť verejnosť? Najlepšie tak, že si na vlastnej koži bude môcť vyskúšať, čo profesor Gehl už desiatky rokov úspešne uplatňuje nielen v Kodani, ale v mnohých ďalších mestách na celom svete.

Ľudská mierka

Dánsky architekt sa počas prehliadky „nového centra“ na bratislavských Nivách netajil, že takto si premenu Palmy určite nepredstavuje. V jeho filozofii totiž na prvom mieste stojí princíp tzv. ľudskej mierky. „V historických mestách si zapamätáte predovšetkým verejné priestranstvá a ľudí, ktorí ich využívajú. V tých moderných sú to skôr objekty, ľudia sú na druhej koľaji. No architektúru a urbanizmus treba vrátiť k ľuďom, pretože pre nich vznikli,“ vysvetľuje Jan Gehl.

Riešením je podľa neho klasická mestská zástavba rešpektujúca naše preferencie a zvyky overené stáročiami. „A nie to, že si u Zahy Hadid objednáte veže, ktoré vôbec nezapadnú do okolia,“ prízvukuje Gehl. Corwin

​Ako by teda mala vyzerať nová Palma z pera Gehl Architects?

Dominovať jej bude verejný priestor. Ten je totiž rovnako dôležitý ako interiér budov. Musí ho dotvárať a umožniť, aby sa v ňom ľudia radi stretávali, cítili sa bezpečne a mohli ho využívať bez ohľadu na dennú či ročnú dobu. Dopĺňať ho bude mix funkcií tak, aby sa obyvatelia a návštevníci mohli v Palme nielen najesť, vyspať či stráviť osem hodín v práci, ale aj sa zabaviť, navštíviť kultúrne podujatie, zašportovať si, či využiť služby lokálnych prevádzok, zdravotníckych zariadení, tržnice, materskej škôlky a mnohých ďalších. To všetko sú funkcie, ktoré v tejto lokalite chýbajú a prinesú úžitok celému okoliu.

Spustnuté vs živé územie

Aktuálne je Palma už roky pustnúcim areálom bývalého závodu, ktorý sa postupne menil na ruiny. Po revitalizácii by ju chcel developer CORWIN premeniť na lokálne centrum tejto časti mesta. „S množstvom verejných zón, námestí, 6- až 8-poschodovými stavbami a bytmi koncentrovanými v blokoch,“ vysvetľuje Filip Gulan, manažér projektov CORWIN.

Podľa návrhu Gehl Architect je severná časť areálu živšia, s administratívnymi budovami a veľkým námestím, kým južnejšia zóna je „kľudová“ s dominantnou funkciou bývania. Občianska vybavenosť je rozptýlená v živom parteri orientovanom tak do budúceho bulváru Račianskej ulice (rozšírenej v smere Rača na dva jazdné pruhy, na úkor pozemku CORWINu vzniknú aj nový chodník, cyklotrasa či pás zelene), ako aj do pokojného verejného priestoru v centre zóny. Počíta sa s prevažne menšími prevádzkami obchodu a služieb. Súčasťou dvorov obytných blokov sú malé komunitné priestory vybavené hracími prvkami pre deti a mládež, ako aj športovo-rekreačnými plochami a ďalším mobiliárom. Časť striech podzemných garáží je navrhovaná vo forme komunitných záhrad.

„Nie náhodou hovoríme v prípade áut o podzemí. Pohyb v celej Palme by mal byť predovšetkým o chodcoch a cyklistoch. Cesty pre autá chceme viesť po okraji areálu. Dopravu totiž vnímame predovšetkým cez perspektívu využívania výborného napojenia na MHD a železnicu. K tomu, aby ste prišli do Palmy, auto vôbec nepotrebujete,“ vysvetľuje Gulan.

Corwin Skica Račianskej ulice pred Palmou po jej rekonštrukcii

Kolóny vznikajú za hranicami

Bývalá fabrika je podobne ako množstvo iných brownfieldov v mestách po celom Slovensku alternatívou k neustále sa rozširujúcim satelitom. Tie sú jedným z hlavných dôvodov, prečo sa mnohé boria s každodennými kolónami na hlavných ťahoch. Práve Račianska ulica je výborným príkladom, že problém s dopravou nevzniká v hraniciach mesta, ale za nimi. Podľa posledného sčítania takmer dve tretiny vozidiel, ktoré po nej prejdú, tvoria tie „mimobratislavské“. Teda automobily vezúce ľudí z obcí v smere Svätý Jur/Pezinok, odkiaľ dochádzajú za prácou či nákupmi do hlavného mesta. Denne sa tak prepraví v 35-tisíc autách až 55-tisíc ľudí – na porovnanie v MHD po nej prejde za ten istý čas necelých 40-tisíc pasažierov. A to sú štatistiky zbierané ešte pred pandémiou.

Naproti tomu bývalé brownfieldy sú zvyčajne veľmi dobre napojené na existujúcu verejnú dopravu. Podobne, ako Palma, v ktorej prípade hovoríme o výbornej polohe pri električke aj dvoch železničných staniciach. Odpadá tak nielen potreba využívať svoje auto na cestu do inej časti mesta, ale aj náklady vynakladané na budovanie novej infraštruktúry. A navyše, práve Palma sa stane príkladom vytvorenia tzv. mesta krátkych trás – teda sídla, v ktorom sa do práce, bytu, obchodu alebo za kultúrou a relaxom dostanete peši či na bicykli v horizonte maximálne pätnástich minút. „A preto je rozumné zahusťovanie miest jeden z liekov na kolabujúcu dopravu,“ tvrdí Filip Gulan.

Problém? Plán

Potenciál brownfieldov si uvedomuje aj samotná Bratislava. Vo svojej štúdii z roku 2019 identifikovala zhruba 630 hektárov týchto plôch. Ich opätovný rozvoj by mohol nielen priniesť do teraz spustnutých lokalít nový život, ale aj chrániť čoraz vzácnejšiu poľnohospodársku pôdu, ktorú zaberá živelná výstavba za hranicami mesta. „Stavba nových objektov na voľných plochách je síce spravidla lacnejšia ako možnosť premeny brownfieldov na produkčné jednotky, napriek tomu sa však môže ich priama revitalizácia z hľadiska udržateľnosti územného rozvoja vyplatiť,“ uvádza sa v štúdii. „Transformácia týchto území by mohla vo svojom dôsledku znamenať výrazné úspory v nárokoch na zastavanie nových, doposiaľ voľných pozemkov, čo by prispelo k dosiahnutiu rovnomerného a udržateľného rozvoja.“ Má to však jeden háčik – územný plán mesta. V ňom sú tieto areály neraz vedené ako stabilizované územia v prevažnej miere vyhradené na priemysel.

„Pri Palme bývame už 38 rokov a pravdu povediac, aj sme sa potešili, keď prestala fungovať - kvôli smradu a hluku vlakov,“ hovorí Iveta. A nie je sama. Respektíve je jednou z masy tvoriacej takmer 98-percent obyvateľov mestskej časti Nové Mesto, ktorí si želajú, aby sa brownfieldy v ich susedstve revitalizovali. Z prieskumu, ktorý v roku 2021 zrealizovala spoločnosť Strategy Consulting vyplynulo, že prakticky nikto si nepraje, aby sa v nich opäť oživila priemyselná výroba. Teda tá, s ktorou pri Palme počíta územný plán.

Bez jeho zmien sa tak (nielen) jej revitalizácia nepohne. A to je na škodu samotným Bratislavčanom. Ako sa totiž ukázalo aj počas verejného prerokovania urbanistickej štúdie Palmy, už dnes, keď je celý projekt len na začiatku, sa objavujú desiatky otázok týkajúcich sa bytov, ich výmer, dispozície či termínov výstavby. V hlavnom meste totiž obrovský previs dopytu nad ponukou ženie ceny bývania neustále hore a tak sa zmienka o akomkoľvek novom projekte okamžite stretáva s obrovským záujmom.

Dôraz na ekológiu

Už dnes sa dá povedať, že v Palme by mohlo nájsť domov zhruba 2-tisíc obyvateľov, čo sa vzhľadom na fakt, že ide o pozemok s rozlohou šesť hektárov, nezdá veľa. No CORWIN chce miesto kvantity preferovať kvalitu. Preto veľmi veľkú plochu vyčlenil na zeleň, ktorá by mala pokrývať nielen terén, ale aj strechy budov. Slovenský developer je totiž známy dôrazom na udržateľnosť svojich projektov. Príkladom je komplex Blumental, ktorý v Bratislave vyrástol tiež na mieste bývalého brownfieldu a pokrýva ho 4 700 m² zelených striech. Čii administratívny projekt Einpark Offices - s certifikátom LEED Platinum patrí medzi jedno percento najudržateľnejších budov na svete. Rovnako tak dbá na zdravé vnútorné prostredie svojich stavieb – či už hovoríme o stropnom chladení a kúrení v projekte Guthaus, ktoré je v slovenských podmienkach unikátom, využití inteligentnej ventilácie na princípe monitoringu koncentrácie CO₂ v miestnostiach, na získavanie energií využíva tepelné čerpadlá atď.

Tak Guthaus ako aj Blumentál v zmenšenom meradle vyjadrujú filozofiu prepájania budov s ich okolím, ktorá by sa mala v oveľa väčšom rozsahu objaviť aj v Palme. Pri Guthause vznikne nový park a dažďové záhrady s viacerými komunitnými či športovými funkciami. Súčasťou výstavby Blumentalu bola aj revitalizácia Kmeťovho námestia a vznik úplne nového Námestia Mateja Korvína. To sa stalo centrom nielen pre stretávanie sa jeho obyvateľov, aj aj ľudí zo širšieho okolia.

CORWIN sa v prípade Palmy netají sa aj ďalšou ambíciou – priniesť do Palmy architektúru, ktorá vo veľkom podiele využije ako konštrukčný materiál drevo. „Spolu s recyklátmi ide o najekologickejšie stavebné médium a my dúfame, že sa nám ho napriek extrémne prísnym požiarnym predpisom podarí zapojiť do našich projektov,“ vysvetľuje Filip Gulan.

A CORWIN má ešte jeden smelý zámer – zachovať ako dominantu novej Palmy bývalé silo. Táto ikonická stavba definuje celý areál a developer pre ňu (a niekoľko ďalších bývalých fabrických budov) chce nájsť nové uplatnenie. V urbanistickej štúdii jej bola predbežne prisúdená funkcia galérie či kultúrneho centra uzatvárajúceho veľké námestie vizuálne prepojené s existujúcim námestím na Bielom kríži. Ostatne práve silo a jeho využitie bolo súčasťou i niekoľkých návrhov podoby Palmy, ktoré pre CORWIN pripravili študenti Fakulty architektúry a dizajnu STU. Aká bude jeho finálna funkcia je však ešte otázne.

„Hlavnou atrakciou miest boli vždy ľudia. Preto treba dať priestor im. Bez toho, aby mohli voľne chodiť a stretávať sa, to nepôjde,“ povedal v Bratislave Jan Gehl. Aj preto jeho ateliér navrhol urbanistickú štúdiu Palmy, ktorá je hlavne o ľuďoch nielen žijúcich a pracujúcich v lokalite bývalej fabriky, ale aj v jej širšom okolí. „Netreba vymýšľať vymyslené a výhovorka, typu: u nás to nejde, neplatí. Počul som ju mnohokrát. Vždy sa potvrdilo, že čo sa osvedčilo a realizovalo na jednom mieste, dá sa presadiť aj inde. Je to najúčinnejší a najlacnejší postup. Začať sa dá aj zajtra,“ uzatvára svetoznámy dánsky architekt