Plán na dosiahnutie nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy je kľúčovou súčasťou Európskej zelenej dohody a hlavnou témou tohtoročného Zeleného týždňa EÚ, ktorý sa koná online počas prvého júnového týždňa.
V Európskej zelenej dohode sa podrobne uvádza, ako dosiahnuť, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Obsahuje návrh novej stratégie udržateľného a inkluzívneho rastu na podporu hospodárstva, zlepšenie zdravia a kvality života ľudí, starostlivosti o prírodu a kladie dôraz na to, aby sa na nikoho nezabudlo. Plán nulového znečisťovania sa týka nielen vzduchu, vody a pôdy, ale aj spotrebného tovaru alebo otázky znečisťovania hlukom.
Čo znamená nulové znečisťovanie?
V Európskej zelenej dohode sa stanovil cieľ dosiahnuť nulové znečisťovanie do roku 2050, aby sme všetci mohli žiť na čistej planéte a v netoxickom prostredí. Ak sa nám to má podariť, musíme zaručiť zníženie miery znečisťovania na úrovne, ktoré by už nemali byť škodlivé pre zdravie a prírodné ekosystémy, a neprekračovať hranice toho, čo naša planéta dokáže uniesť. Znamená to, že musíme nanovo premyslieť spôsob navrhovania výrobkov a služieb, ako aj spôsoby ich výroby, dodávania, poskytovania, ale aj využívania a zneškodňovania. Všetky relevantné politiky EÚ tak budú musieť rešpektovať aspekty prevencie znečisťovania.
Vedeli ste, že:
►1 z 8 úmrtí v EÚ je spôsobené znečistením?
► znečistenie môže spôsobovať rakovinu, ochorenia srdca, pľúcne ochorenia, duševné a neurologické choroby či cukrovku?
► znečistenie prispieva k prehlbovaniu nerovností v spoločnosti a najviac dolieha na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov?
► znečistenie je 1 z 5 hlavných príčin straty biodiverzity a ohrozuje prežitie viac ako 1 milióna z odhadovaných 8 miliónov druhov rastlín a živočíchov na planéte?
Cieľom Európskeho plánu nulového znečistenia je do roku 2050 dosiahnuť takú nízku úroveň znečistenia, že nebude predstavovať hrozbu pre zdravie ľudí a pre prírodné ekosystémy. Plán predstavil niekoľko čiastkových cieľov, ktoré pomôžu znižovať dosahy znečistenia v rôznych oblastiach. Napríklad znečistené ovzdušie spôsobuje množstvo predčasných úmrtí.
Plán prispeje k zlepšeniu kvality ovzdušia a jeho cieľom je znížiť straty na ľudských životoch o 55 %. O 25 % by sa mal znížiť aj počet ekosystémov, v ktorých znečistené ovzdušie ohrozuje biodiverzitu. Plán obsahuje aj cieľ zredukovať na polovicu množstvo odpadov a plastov, ktoré sa dostávajú do oceánov.
V prípade mikroplastov uvoľňovaných do životného prostredia by malo dôjsť k zníženiu o 30 %. Ambíciou je aj výrazná redukcia miery vzniku odpadov a zníženie objemu zvyškového komunálneho odpadu o 50 %. Čo sa týka znečisťovania pôd, európsky plán upozorňuje aj na vysokú mieru straty živín v dôsledku intenzívneho používania pesticídov. Plán navrhuje aj zníženie množstva ľudí chronicky vystavených škodlivému hluku z dopravy o takmer jednu tretinu.
Okrem cieľov plán načrtáva aj viaceré iniciatívy a opatrenia, ako tieto ciele dosiahnuť. Dôležitým krokom je zladenie európskych noriem kvality ovzdušia s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, ale aj preskúmanie noriem, ktoré posudzujú kvalitu európskych vôd. Pôdu potrebujeme nielen neznečisťovať, ale napredovať v jej revitalizácii. Komisia odporúča preskúmanie väčšiny právnych predpisov o odpade, ktoré by mali byť prispôsobené zásadám čistého a obehového hospodárstva. Európska komisia v pláne navrhla zriadiť aj tzv. živé laboratóriá.
Sú to laboratóriá zamerané na hľadanie zelených digitálnych a inteligentných riešení na dosiahnutie nulového znečisťovania. Na to, aby sme zastavili znečisťovanie kontinentu, musíme spojiť sily a zdieľať medzi sebou svoje skúsenosti. Pri presadzovaní pravidiel o nulovom znečisťovaní bude potrebná spolupráca medzi jednotlivými orgánmi životného prostredia.
Z farmy na stôl
Stredobodom Európskej zelenej dohody je stratégia „Z farmy na stôl“, ktorá predstavuje prechod na zdravší a udržateľný potravinový systém EÚ. Táto stratégia ponúka komplexné riešenia výziev súvisiacich s udržateľnosťou potravinových systémov, pričom konštatuje neoddeliteľné puto medzi zdravím ľudí, zdravím spoločností a zdravím planéty.
Čo z toho budem mať ja?
Európska zelená dohoda zlepší kvalitu života a zdravie občanov a budúcich generácií:
► Čistejší vzduch, voda a pôda
► Čistejšia energia
► Opätovne použiteľné alebo recyklovateľné obaly, menej odpadu
► Zdravšie potraviny
► Menej pesticídov, antibiotík a hnojív
► Renovované obydlia, školy a nemocnice
► Lepšie alternatívy verejnej dopravy
► Viac nabíjacích staníc pre elektromobily
► Lepšie zdravie pre súčasné a budúce generácie
► Viac výrobkov šetrných k životnému prostrediu v našich obchodoch
Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Keď hovoríme o stratégii Z farmy na stôl, tak hovoríme aj o potravinách, a teda téme, ktorá sa týka úplne každého Európana. Bez potravín jednoducho nemôžeme žiť. Nechceme, aby naše potraviny obsahovali toxické látky alebo boli inak nebezpečné. Naše životné prostredie však niekedy ide proti našim požiadavkám. Znamená to, že práve znečisťovaním životného prostredia, či už vody, ovzdušia alebo pôdy, vytvárame prostredie, ktoré môže naše potraviny nepriaznivo ovplyvniť.
Preto stratégia Z farmy na stôl komplexne pozerá na to, ako dosiahnuť vysokú mieru bezpečnosti a kvality potravín. Nie je pritom rozumné primárne vytvoriť a potom následne riešiť problémy, je, samozrejme, lepšie im predchádzať, a to do takej miery, ako je to len možné.
Pre mňa osobne je mimoriadne dôležité, že sa konečne dostáva do povedomia aj problematika pôdy a pridáva sa k štandardným odvetviam životného prostredia, akými sú ovzdušie, voda alebo odpady, ktoré už dlhšie sledujeme. Domnievame sa, že pôda je večná a bude večne napĺňať svoju funkciu. No neuvedomujeme si, že svojimi postupmi ju často poškodzujeme a degradujeme. Tým strácame jednak jej produkčnú schopnosť, ale aj schopnosť zadržiavať vodu či uvoľňovať živiny, ktoré sú prospešné pre pestované plodiny.
Doteraz v Európe neexistovali žiadne dohodnuté normy, ktoré by sa komplexne pozerali na problematiku ochrany pôdy. Práve nový akčný plán, ktorý je súčasťou Európskej zelenej dohody, je prvým náznakom, ktorý pôde prikladá širšiu dôležitosť. Pôda má totiž, samozrejme, význam pre pestovanie potravín, ale rovnako dôležitá je aj pre celý ekosystém. Akčný plán, ktorý je súčasťou celoeurópskej stratégie, naznačuje prvky, na ktoré sa potrebujeme zamerať. Patrí sem napríklad zníženie objemu minerálnych hnojív, ktoré vytvárajú problémy s eutrofizáciou vôd, alebo zníženie používania toxických látok vrátane pesticídov.
Tieto problémy už v povedomí máme a uvedomujeme si ich dôležitosť, no naše poľnohospodárske systémy sú často práve od týchto spôsobov pestovania potravín závislé. Musíme preto hľadať nové cesty pestovania potravín a práve nový akčný plán prináša jednu z odpovedí, ako na to.