Cenu Pride Award každoročne udeľuje spoločnosť Hilton Worldwide na základe vynikajúcich výsledkov, pričom hlavným kritériom je najmä hodnotenie spokojnosti zo strany hostí. Do úvahy sa berie celková spokojnosť s úrovňou služieb hotela, spokojnosť s ubytovaním a vybavením hotela a jeho čistotou a jedným z dôležitých kritérií je tiež lojalita hostí a ich ochota vrátiť sa. Ako to bolo vôbec v pandemickej dobe možné a kde hľadali zamestnanci hotela motiváciu na prvotriedny výkon? Porozprávali sme sa o tom s riaditeľom hotela Double Tree by Hilton v Košiciach, Petrom Dandárom.
Hotelový život je tak trochu odlišný od toho klasického gastronomického sveta. Musí ho mať človek v krvi alebo sa dá k nemu prepracovať?
Hotelový svet má určite svoje špecifiká a prísne pravidlá, ktoré niekomu nemusia vyhovovať. Na druhej strane tu však práve vďaka jasným štandardom všetko jednoducho funguje a každý zamestnanec presne vie, čo je potrebné spraviť. Rovnako je to aj s hodnotením. Vieme, v čom sa zlepšujeme, kde máme ešte rezervy. Začínal som na zaoceánskej lodi. Bol to „tvrdý režim“, ale zároveň najlepšia škola. Po tejto skúsenosti som na chvíľu zakotvil v lyžiarskom stredisku v USA a potom som začal svoju „hotelovú kariéru“. Je to špecifický svet, mne však nadobro učaroval. Prešiel som si jednotlivými pozíciami zdola, čo mi pomáha v mnohých veciach. V nárokoch a zároveň aj pochopení mojich kolegov.
Pandémia bola pre služby krutá. Neistota bola takmer všade a motivácia zamestnancov podávať dobré výkony bola značne paralyzovaná. Ako sa Vám podarilo potiahnuť svoj tím aby bojoval?
Ako som spomínal, hotel poznám od hlavy po päty. Prišiel som síce ešte počas idylickej doby, tesne pred vypuknutím pandémie, ale to čo ma čakalo, bolo niečo nové. Doslova a do písmena som si vyhrnul rukávy a moji kolegovia ma videli v práčovni, pri mangli, tepovať koberce. Optimalizovali sme počet zamestnancov. Museli sme prepustiť takmer 30% ľudí a nebol čas riešiť, kto bude robiť to či ono. Ak však vidíte svojho nadriadeného ako jedného človeka z tímu a nie niekoho, kto stojí niekde nad ostatnými, tak to mení pohľad na vec. Mám okolo seba šikovných ľudí, na ktorých sa viem spoľahnúť a ktorí dopĺňajú to, čo ja neviem. Mix tohto všetkého spôsobil, že keď sa otvorilo a začali k nám opäť chodiť hostia, vedeli sme aj so zníženým počtom ľudí poskytnúť top servis. Stálo to však veľmi veľa energie.
Dostať sa do prvej TOP5 najlepších hotelov Hilton v regióne Európy, Stredného Východu a Afriky sa nestáva každý deň. Čo všetko sa hodnotí?
Stručne povedané, hlavným kritériom je spokojnosť hostí s úrovňou poskytovaných služieb a ich ochota vrátiť sa. Hostia poznajú (a niektorí veľmi dôkladne) štandardy siete Hilton a aj ich vyžadujú. Je jedno, či sa ubytujú v Berlíne, Londýne alebo Košiciach. Servis musí byť všade rovnaký. Pravidlá pre všetky hotely sa menia niekedy aj dva či trikrát do roka. Musíme ich pozorne sledovať a implementovať. Do toho nás chodí dvakrát ročne kontrolovať medzinárodný nezávislý audítor, ktorý vyhodnocuje dodržiavanie štandardov. Vôbec nehrozí, že by sme sa „nejako dohodli pri dobrom víne“, ako býva na Slovensku niekedy zvykom. Je to taká súťaž a vidím na kolegoch, že im záleží na hodnotení. Vidia, že sa zlepšujeme, že to, čo robia im dáva zmysel. Získať takéto ocenenie po náročnom období je veľké zadosťučinenie. Môžem povedať, že som pracovne na všetkých pyšný.
Môže byť aj toto jedným z opätovných motivátorov pracovať v službách?
Motivovať ľudí vrátiť sa späť do služieb a gastrosegmentu potrebujeme ako soľ. Ja sa nikomu nečudujem, keď uprednostní istotu a nechce sa vrátiť pracovať do oblasti, ktorá môže byť za nepriaznivých podmienok absolútne vypnutá. Ale na zahraničných sieťach hotelov je vždy výhodné to, že človek sa môže dostať do rôznych krajín a nemá skoro vôbec problém nájsť si pracovné miesto. Ja sám som začínal v hoteli Kempinski vo svete, vrátil som sa na Slovensko, kde som hneď nastúpil do hotela Kempinski (aktuálne je to Grand hotel River Park Bratislava) v Bratislave. V rámci Best Hotel Properties som sa dostal do Košíc. Pre mladého človeka, ktorý chce zbierať skúsenosti a učiť sa, je práve hotelový svet úplne vhodný. Nezaškodí ani spoznať medzinárodné štandardy služieb. Aj to je jeden zo spôsobov, ako zlepšiť úroveň zariadení na Slovensku.
Dokáže sa riaditeľ hotela, ktorý poskytuje jedny z najkvalitnejších hotelových služieb, niekde ubytovať bez toho, aby ako prvé skontroloval prácu chyžnej vo svojej izbe?
Určite. Je to ako s každým povolaním. Ani zubár nehodnotí zuby každému, koho stretne. Ale so záujmom si ich určite prezrie (smiech). Stále cestujem rád, to bez ubytovania v hoteli nejde. Zvyčajne nebývam sklamaný pri výbere hotela, viem „do čoho idem“. Mám pochopenie pre drobné chyby, každý sme človek. Určite však viem dať aj konštruktívnu spätnú väzbu a pochvalu. Tej sa dáva alebo málo alebo ju dávame tam, kde by byť nemala.