Téma nástupníctva je veľmi aktuálna a firmy ju riešia aj v rámci programu Best Managed Companies. „Majitelia rodinných firiem by nemali uprednostňovať jedného potomka bez toho, aby ostatným potomkom poskytli primeranú kompenzáciu. Napriek tomu, že slovenské zákony upravujúce dedenie a rodinné vzťahy sú veľmi rigidné a nereflektujú požiadavky modernej spoločnosti, správnym biznisovým nastavením rodinných štruktúr je možné zabezpečiť plynulú generačnú výmenu, zabrániť rozdrobeniu majetku či paralýze rodinného podniku a nastaviť pravidlá pre budúce generácie pre nakladanie s rodinným majetkom,“ hovorí Dagmar Yoder, partnerka advokátskej kancelárie Deloitte Legal.

Holding ako základ podnikania rodinnej firmy

Rodinný holding je v dnešnej dobe bežnou štruktúrou usporiadania majetkových a podnikateľských vzťahov v rámci rodinného podniku. Jeho základným cieľom je konsolidácia majetku, nastavenie majetkových vzťahov, riešenie dlhodobých príjmov rodiny a eliminácia prípadných negatívnych vplyvov, ktoré by mohla spôsobiť činnosť niektorých členov rodiny na rodinný majetok. Nastavenie a štruktúra však nie sú len otázkami právnymi, ale aj daňovými, keďže dôležité je aj správne posúdenie daňových dôsledkov.

Majiteľom všetkých podnikateľských aktivít rodiny sa vo väčšine prípadov stáva holding a jeho spoločníkmi sú členovia rodiny na základe dohodnutého pomeru. Práva a povinnosti členov rodiny môže definovať dohoda spoločníkov, pričom spoločníci rodinného holdingu menujú vedenie jednotlivých spoločností, ktoré rodinný holding ovláda. Napriek tomu, že rodinný holding v mnohých prípadoch predstavuje pokročilú štruktúru rodinného podnikania a na prvý pohľad sa môže zdať, že je na ochranu jeho kontinuity postačujúci, jeho fungovanie nepokrýva celý rodinný majetok.

Zverenecký alebo nadačný fond ako nadstavba rodinného holdingu

Dobrou príležitosťou, ako rodina môže podporiť existenciu svojho rodinného holdingu, je založenie zvereneckého alebo nadačného fondu. „Prostredníctvom zvereneckého fondu alebo nadačného fondu pre rodinné účely je možné zrealizovať bezpečný medzigeneračný transfer majetku a jeho zachovanie pre ďalšie generácie. Zároveň môže prispieť k stabilite rodinných vzťahov, ktorá by mohla byť narušená prípadnými spormi medzi dedičmi či inými neočakávanými udalosťami v rodine. Slovenské právne predpisy však problematiku týchto fondov neupravujú, pričom ide aktuálne o obrovský fenomén. Fondy je však možné založiť podľa českého práva a vďaka spolupráci s kolegami z Českej republiky, ktorí majú v tejto oblasti bohaté skúsenosti, vieme v tejto veci pomôcť aj klientom na Slovensku,“ vysvetľuje Yoder.

V prípade zvereneckého fondu nejde o entitu s právnou subjektivitou, ale o súbor majetku, ktorý spravuje určený správca. Zakladateľ vyčlení do rodinného zvereneckého fondu majetok, čím sa vzdá vlastníctva, avšak úžitky a výnosy plynúce z tohto majetku mu naďalej prináležia. Naopak, nadačný fond pre rodinné účely právnu subjektivitu má, pričom pravidlá pre nakladanie s majetkom môžu byť obdobné ako v prípade zvereneckého fondu.

Zverenecký fond sa vyznačuje najmä flexibilitou. Rodina môže ochrániť majetok pred veriteľmi či ľahkovážnym nakladaním zo strany potomkov, podporovať vybraných členov rodiny, plánovať nástupníctvo, lepšie sledovať spoločné ciele a vytvoriť strategický generačný plán. Ďalšou výhodou je jeho diskrétnosť. Keďže v rámci zvereneckého fondu sú vlastnícke práva k majetku uplatňované prostredníctvom určeného správcu, identita zakladateľa ani členov rodiny nie sú verejné. V mnohých prípadoch sa zverenecké fondy zakladajú s cieľom hmotného zabezpečenia maloletých členov rodiny. „Štatút fondu môže definovať rôzne situácie, kedy členom rodiny vznikne nárok na finančné zabezpečenie. Rodinný zverenecký fond tak môže zaistiť starostlivosť o tých členov rodiny, na ktorých zakladateľovi záleží, a to počas celého ich života,“ dopĺňa Yoder.