Slovensko túto novelu prijalo na základe nariadenia Rady (EÚ) zo 6. októbra 2022/1854 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie. Ide teda o nástroj, ktorý reguluje trh s elektrickou energiou a má celoeurópsky charakter.
Koho sa odvody týkajú?
Novela sa týka každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá na území Slovenska vyrába elektrinu v zariadení na výrobu elektriny (s inštalovaným výkonom nad 0,9 MW) na základe povolenia alebo splnenia oznamovacej povinnosti. Ovplyvňuje aj osoby, ktoré na území Slovenskej republiky elektrinu nakupujú, predávajú, prípadne ju dodávajú na veľkoobchodný trh s elektrinou.
Odvody budú platiť všetky energetické firmy, ktoré majú nadmerný príjem. Ide teda o subjekty, ktoré po odčítaní trhovej ceny od stropu trhového príjmu majú zisk. Strop trhového príjmu určuje Vláda SR (v rozpätí od 50 do 250 EUR za 1MWh), prípadne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v cenovom rozhodnutí pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorí si neuplatňujú podporu vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny.
Aj keď sa mala novela Zákona o energetike primárne týkať takzvaných silných hráčov, zásadným spôsobom sa dotkne aj výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov (bioplyn), na ktorých bude mať likvidačný dopad. Títo výrobcovia elektriny budú mať totiž na výrobu elektriny omnoho vyššie náklady ako je cenový strop určený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Výška odvodu z nadmerných príjmov je stanovená až na úrovni 90%. Takmer všetko, čo výrobcovia elektriny zarobia pri predaji elektriny nad trhovým stropom, budú musieť odviesť štátu, teda do štátneho rozpočtu. Energetické firmy budú tieto odvody platiť v období od decembra 2022 do decembra 2024. Novelou zákona sa však zavádzajú aj pravidlá pri obchodovaní s ropou a ropnými výrobkami, na ktoré sa vzťahujú európske sankcie.
Nový inštitút krízovej regulácie
Spolu s novelizáciou zákona o energetike poslanci schválili aj zmenu zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, v rámci ktorej bol zavedený nový inštitút tzv. krízovej regulácie. Krízovú reguláciu môže vykonať vláda, a to v prípade, ak dôjde k mimoriadnej situácii na trhu s tovarom a s ním súvisiacimi regulovanými činnosťami, ohrozeniu odberateľov vplyvom neúmerného nárastu cien tovarov, alebo v prípade, že štátu hrozia značné hospodárske škody. Krízovú reguláciu je možné vykonať v základných odvetviach ako sú elektroenergetika, plynárenstvo, tepelná energetika a vodné hospodárstvo.
JUDr. Martin Kello - partner
JUDr. Martin Kello vyštudoval právo na Právnickej fakulte v Bratislave. Počas svojho štúdia, ktoré ukončil v roku 1999, pracoval ako asistent v advokátskej kancelárii a tiež aj v štátnom podniku zameranom na výstavbu vodných diel. Po skončení vysokej školy bezprostredne pôsobil ako advokátsky koncipient so špecializáciou na konkurzné právo a spolupôsobil pri významných konkurzných konaniach. Svoju prax v tejto oblasti následne premietol aj do viacerých publikácií v odborných časopisoch.
Vo svojej praxi sa orientuje na obchodné a konkurzné právo. Významnou špecializáciou sa preňho stala oblasť energetiky (elektroenergetika, plynárenstvo a teplárenstvo). Vo svojej právnej praxi sa zameriava na zmluvy s verejným prvkom podľa energetických predpisov, reguláciu cien, ako aj akvizície v oblasti výroby energií z obnoviteľných zdrojov. Podieľal sa na množstve obchodných transakcií, pričom za zmienku stojí transformácia železníc ako aj unbundling (oddelenie) spoločností v oblasti elektroenergetiky.
Od roku 2000 pôsobí v advokátskej kancelárii CONSULTA, najskôr ako právny čakateľ a komerčný právnik, od roku 2004 ako spolupracujúci advokát a vykonávateľ samostatnej advokátskej praxe, od roku 2022 ako partner.