Aký je váš pohľad na súčasný stav odpadového hospodárstva v EÚ?

JQ: Medzi členskými štátmi ÉÚ panuje v odpadovom hospodárstve extrémna rôznorodosť. Poprednými hráčmi sú krajiny ako Belgicko či Holandsko, kde až 80 % z vyprodukovaného odpadu dokážeme ďalej spracovať alebo využiť. Niektoré ďalšie členské štáty sú však hlboko pod 50 %, podaktoré dokonca dosahujú len 40 %. Podľa môjho názoru sa musíme zamerať hlavne na tieto zaostávajúce členské štáty, aby sme im pomohli ich situáciu zlepšiť. Chýba im reálna politická vôľa zmeniť status quo. Aj keď majú právne predpisy EÚ oficiálne implementované, často sa neriadia osvedčenými postupmi a právnymi predpismi.

Joachim Quoden

Joachim Quoden

Ako ste už naznačili, spôsob nakladania s odpadom sa medzi krajinami EÚ môže veľmi líšiť. Nepomohlo by celej tejto situácii zavedenie jednotného systému triedenia odpadu v celej EÚ?

JQ: Podľa môjho názoru, nie je jednotný systém zberu v celej Európe nevyhnutný. Potrebujeme hlavne pohodlný systém, ktorý je prispôsobený konkrétnej lokálnej situácii. Benátky budú určite vyžadovať iný zberný mechanizmus ako sever Fínska alebo centrum Paríža. Žiaduce budú tiež najmodernejšie separačné závody v celej Európe s dostatočnou kapacitou na triedenie rôznych frakcií, ktoré zabezpečia spracovanie surovín pre našich recyklátorov. Technológia je dostupná, financie sú veľmi pravdepodobné, potrebujeme „iba“ istotu investície. Na druhej strane, EÚ už pripravila viaceré legislatívne opatrenia a stanovila recyklačné ciele, ktoré by mali podporiť triedenie a recykláciu naprieč všetkými krajinami EÚ.

Keď porovnáme Slovensko s ostatnými krajinami Európskej únie, ako sme na tom s produkciou a nakladaním odpadov?  Čo hovoria čísla?

HN: Aktuálne čísla za celú EÚ máme k dispozícii za rok 2021. A tie hovoria, že najväčším producentom komunálneho odpadu v EÚ sú Rakúšania, ktorí na obyvateľa vyprodukovali až 834 kíl odpadu. Slovensko bolo v roku 2021 na 19. mieste so 497 kilami na obyvateľa. Množstvo vyprodukovaného odpadu teda na Slovensku každým rokom rastie. Na druhej strane, každoročne rastie aj miera recyklácie. Kým v roku 2015 sme recyklovali iba 15 % komunálneho odpadu, tak v roku 2021 to bolo už 49 %. Slovensko je tak c recyklácii na dvanástom mieste, čo je pri dvadsiatich siedmich krajinách únie výborný výsledok. Navyše, keď si spomenieme, že v roku 2015 sme ešte boli na predposlední. Za tieto výsledky vďačíme predovšetkým rozšírenej zodpovednosti výrobcov.

Hana Nováková

OZV ENVI - PAK

EÚ nariadila členským štátom, aby do konca tohto roka prijali ekomoduláciu s cieľom používať od roku 2030 už iba recyklovateľné a opätovne použiteľné obaly. Aký je účel ekomodulácie? A akú konkrétnu podobu už má v niektorých krajinách?

JQ: Ekomodulácia je jedným z niekoľkých nástrojov na urýchlenie procesu prechodu od nerecyklovateľných obalov k recyklovateľným pomocou finančného stimulu. Za recyklovateľné obaly budú výrobcovia platiť nižší poplatok ako za nerecyklovateľné. Niekoľko európskych krajín už zaviedlo modulačné poplatky, konkrétne Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Švédsko a Španielsko. A napríklad Nemecko navrhuje vytvoriť špeciálny fond, ktorý by mal odmeňovať recyklovateľné obaly, aby sa zabránilo tomu, že ekologická modulácia bude poškodzovaná čisto ekonomickými motiváciami.

HN: Ekomodulácia sa snaží motivovať výrobcov k vytváraniu udržateľnejších a ľahšie recyklovateľných balení prostredníctvom zjednodušenia dizajnu, použitia menej farieb, materiálov a surovín. Kde je to možné, sú preferované opakovane použiteľné obaly. Avšak ekomodulácia sa neobmedzuje len na obaly. Týka sa takmer všetkých výrobkov na trhu, pričom cieľom je zvýšiť ich trvácnosť a znížiť ich environmentálnu stopu. Tieto nové pravidlá by mali pomôcť redukovať negatívny vplyv na životné prostredie a podporiť trvalú udržateľnosť. Je to krok správnym smerom a verím, že sa nám ekomoduláciu podarí úspešne implementovať aj na Slovensku. Čakáme na vyhlášku z Ministerstva životného prostredia, ktorou sa toto nariadenie zavedie do praxe od januára 2024.

Aké ďalšie povinnosti a legislatívne opatrenia súvisiace s odpadovou politikou Európska únia implementuje a ako by sa mali krajiny na tieto zmeny pripraviť?

JQ: Musíme pochopiť, že bez modernizácie všetkých krajín minimálne na úroveň súčasných popredných priekopníkov, budú mnohé obaly, ktoré dnes používame, zajtra zakázané. Od roku 2030 by sme mali na trh EÚ uvádzať iba recyklovateľné obaly. Recyklovateľný znamená, že konkrétny obal možno zbierať, triediť a recyklovať, a že sa do tohto procesu v praxi zapojí viac ako 75 % populácie EÚ. Môže to fungovať pre PET fľaše, ale bude to fungovať aj pre podnosy, vrecká a fólie? Musíme čo najskôr modernizovať našu infraštruktúru a zlepšiť recyklovateľnosť všetkých našich obalov. Ako príklad uvediem, že dnes ešte nevieme recyklovať čierne plastové obaly, pretože recyklačné závody používajú na identifikáciu plastov určených na recykláciu blízke infračervené žiarenie. Preto buď vylepšíme technológiu pre všetky triediace zariadenia, čo je síce možné, ale bolo by to veľmi nákladné, alebo zmeníme čierne plastové obaly za iné. Spoločnosti, ktoré využívajú čierne plastové obaly a v blízke budúcnosti s tým nič neurobia, prídu o svoj biznis do šiestich rokov.

Plasty sú v našej spoločnosti často vnímané ako hlavný environmentálny problém. Je reálne zamerať sa na svet bez plastov?

JQ: Plastu musíme dať hodnotu, podobne ako všetkému, čo používame alebo spotrebovávame. Poviem to na vlastnom príklade. Kus plastu nahradil časť mojej aorty, bez neho by som tu už dnes nebol. Použitie akéhokoľvek materiálu, nielen plastu, musíme sústrediť na príležitosti, kedy ho naozaj potrebujeme. Znie to veľmi jednoducho, ale vyžaduje si to veľmi informovaného spotrebiteľa a obyvateľa a veľmi inteligentné alternatívne riešenia.

Čo považujete za najzaujímavejšie príležitosti v oblasti inovácií a pokroku?

HN: Moderné technológie majú široký priestor pre uplatnenie aj v odpadovom hospodárstve. Dáta sú pre nás jedným zo základných pracovných nástrojov. Ich mapovaním a analýzou vieme presne sledovať následky zmien, ktoré prináša legislatíva alebo aj zmena spotrebiteľského správania. Máme vyvinutý vlastný informačný systém, prostredníctvom ktorého zbierame dáta či už od výrobcov, zberových spoločností, ale aj od spracovateľov odpadu, obcí, ale aj štatistického úradu. Tieto údaje potom analyzujeme a porovnávame. Reporty a ich analýza sú nevyhnutné k tomu, aby sme vedeli dosiahnuť, že pre obyvateľov samospráv je systém pohodlný a funkčný, ale zostáva stále efektívny aj pre výrobcov. Určite by celému odpadovému hospodárstvu pomohol rovnako funkčný a moderný celoštátny systém, kde by sa nalievali všetky potrebné dáta. Jednoduchšia by bola aj kontrola, ktorá je k dobrému fungovaniu na celoštátnej úrovni naozaj nevyhnutná.

JQ: Triediace technológie sa v členských štátoch EÚ za posledné roky výrazne rozvinuli, v Belgicku je 5 úplne nových triediacich závodov schopných vytriediť 16 frakcií na veľmi čisté balíky, často s čistotou nad 95 %. Výrobcovia s pomocou OZV zlepšujú dizajn obalov, takže oveľa viac obalov je teraz triediteľných a recyklovateľných. Ak by sme boli schopní preniesť tieto úspechy do všetkých členských štátov EÚ, mohli by sme skutočne zvýšiť súčasnú výkonnosť. Takže vzrušujúcim faktom je, že na mnohé z našich výziev nepotrebujeme čarovný prútik, nakoniec to musíme urobiť všetci spolu!

AI je v súčasnosti horúcou témou a oblasť odpadového hospodárstva nie je výnimkou. Ako možno AI využiť na zlepšenie postupov odpadového hospodárstva?

JQ: AI by v budúcnosti mohla byť veľkým krokom vpred. Nedávno som v novej triedičke videl robota, ktorý triedi obaly pomocou AI. Je to pokrok, ale ľudská bytosť je v súčasnosti stále oveľa výkonnejšia. Existujú tiež sľubné prvé testy na digitálne odmeňovanie ľudí, keď triedia svoje obaly mimo domova. V súčasnosti sa dokonca vyvíja digitálny systém DRS, aby ste svoje fľaše nemuseli prinášať späť do maloobchodu a dostali späť svoje zálohové peniaze. Veľa sa teda deje a určite to našej spoločnosti veľmi pomôže stať sa udržateľnejšou. To nám však nepomôže zlepšiť spôsob, akým spotrebúvame a využívame viac zdrojov, ako by sme mali. Táto povinnosť a zodpovednosť zostane na nás všetkých a samozrejme na priemysle.

HN: Umelá inteligencia nám môže pomôcť v lepšom nakladaní s odpadmi a rýchlejšie nás posunúť smerom k plneniu ambicióznych environmentálnych cieľov. Kým v roku 2021 dosiahla miera triedenia 46 % z vyprodukovaného odpadu domácností, cieľom je úroveň 55 % do roku 2025 a 65 % pre rok 2035. AI je schopná pozrieť sa na problém komplexne. Všetky dáta z procesu zberu vyhodnotí, identifikuje hlavné problémy a navrhne zlepšenia. Môže zohľadniť uhlíkovú stopu prepravy odpadu, jeho spracovania a priniesť k životnému prostrediu najohľaduplnejšie riešenia. Efektivitu a znižovanie ekonomických nákladov určite ocenia aj obyvatelia samospráv. Poplatky za komunálny zmesový odpad budú v najbližších rokoch určite narastať. Zapojenie sofistikovaných systémov môže prispieť k optimalizácii výdavkov a miernejšiemu finančnému zaťaženiu obyvateľov.

Ako možno zlepšiť informovanosť a motiváciu ľudí k efektívnejšiemu triedeniu odpadu?

JQ: Jedna z úloh aliancie EXPRA je vymieňanie si úspešných príkladov z praxe. Aby sme boli veľmi úspešní, potrebujeme okrem celoštátnych a miestnych informačných kampaní, aj špecifické kampane pre špecifické skupiny ľudí, ako sú materské školy, základné a stredné školy, úrady, domovy dôchodcov atď. Prvoradá je však dôvera občanov a dobre nastavený systém.

HN: Triedenie odpadu sa aj na Slovensku postupne stáva spoločenskou zodpovednosťou. Kým roku 2016 bol nastavený limit na nečistoty na 50 %, tak dnes je to 25 %. To znamená, že v triedenom zbere je menej nečistôt. Je skvelé, že z vyzbieraných vytriedených odpadov v našich obciach sa v roku 2022 takmer 94 % zhodnotilo a nečistoty tvorili len 6 %. Môžeme to pripísať zodpovednosti občanov a samozrejme kontinuálnym vzdelávacím aktivitám, ktoré v samosprávach robíme. V OZV ENVI - PAK sa zameriavame aj na problematické druhy odpadu a ukazujeme ľuďom, čo kam patrí. Kontinuálne vzdelávanie má zmysel pre všetky vekové kategórie a naozaj rôznymi spôsobmi. Napríklad občanov o triedení informujeme aj prostredníctvom nálepiek priamo na kontajneroch. Mladí ľudia radi získavajú informácie z príspevkov na sociálnych sieťach. Staršia generácia sa zase spolieha na informácie priamo vo svojej obci, z miestneho rozhlasu či vývesných tabúľ. Dôraz kladieme aj na tých najmenších, na deti v škôlkach a v základných školách, ktoré potom následne aj doma vzdelávajú rodičov a starých rodičov. Tento spôsob sa nám veľmi osvedčil. Environmentálna výchova je z dlhodobého hľadiska tou najdôležitejšou a vďaka nej môže postupne nastať zmena správania celej spoločnosti a veľký zlom v tom, ako bude vyzerať prostredie okolo nás.