Posvietili si najmä na prevádzky bez licencie
Za prvý štvrťrok vykonali zamestnanci ÚRHH až 437 kontrol zameraných na boj proti nelegálnym hazardným hrám v podobe kvízomatov a ťažbomatov a viac ako 45-percentný nárast oproti rovnakému obdobiu minulého roka zaznamenali kontroly zamerané na vyhľadávaciu činnosť v prevádzkach bez licencie. „Vyhľadávanie nelegálnych prevádzok a zaisťovanie nelegálnych prístrojov má preventívny charakter a v konečnom dôsledku vedie k ochrane spoločnosti, predovšetkým mladistvých a rizikových skupín osôb, ktoré sú vylúčené z účasti na hazardných hrách," zhodnotil pre TASR generálny riaditeľ ÚRHH Dávid Lenčéš.
Nebezpečné kvízomaty
Najrozšírenejším druhom nelegálnych prístrojov sú tzv. kvízomaty. „Na tento druh, ktorý Slovensko ešte pár rokov dozadu nepoznalo a ktorý uviedli do praxe najmä zákazy hazardu v niektorých obciach a mestách, sme samozrejme vopred upozorňovali všetkých, ktorí sa rozhodli k tejto otázke postaviť reštriktívnym spôsobom, “ komentuje zvýšený výskyt nelegálnych kvízomatov hovorkyňa Asociácie zábavy a hier Dominika Hlobenová. Kvízomaty sa pritom na prvý pohľad nemusia javiť ako nástroj na hazardné hranie. Mnohokrát pôsobia, akoby o výhre rozhodovali vedomosti hráča, opak je však pravdou. Rovnako ako pri výherných automatoch, aj tu o výhre a jej výške rozhoduje iba náhoda.
Nepovolené prístroje aj nelegálne herne
Podľa odhadov Úradu pre reguláciu hazardných hier je u nás prevádzkovaných okolo 800 až 1000 kvízomatových zariadení. „,“ Keď sme na tento negatívny jav prohibície poukazovali, boli sme často krát vysmiati, že preháňame“, vysvetľuje Dominika Hlobenová. Namiesto regulácie tak podľa jej slov v mestách prichádza k nekontrolovateľnému nárastu nelegálneho hazardu.
Dvojsečná zbraň pre samosprávy
„Samosprávy v prípade tvrdého zákazu nielen nezmyselne dávajú priestor mafii, ale tiež prichádzajú o dôležité finančné prostriedky v podobe odvodov, ktoré by im pomohli čeliť súčasnej kríze,“ vysvetľuje negatívne dopady prohibície Dominika Hlobenová. Zároveň pripomína, že existujú iné, efektívne nástroje na reguláciu hazardu v mestách a obciach, či už ide o výluku hrania počas voľných dní a sviatkov alebo Register vylúčených osôb.
Register vylúčených osôb ako ochrana zraniteľných
Správcom Registra vylúčených osôb je práve ÚRHH a momentálne je v ňom zapísaných takmer tisíc patologických hráčov, v systéme však nie sú vedené len osoby závislé na hazarde. Ide tiež o poberateľov sociálnych dávok, neplatičov výživného či študentov poberajúcich sociálne štipendium. Ako to funguje? Pred vstupom do každej legálnej herne sa hráč musí preukázať občianskym preukazom a v prípade zaradenia do Registra vylúčených hráčov mu vstup nie je umožnený. Týka sa to vyše 100 000 ľudí.
Komunikácia a včasná prevencia
„ÚRHH zastáva dôležitú a nenahraditeľnú úlohu v boji s nelegálnym hazardom, prínosom by však bolo živnú pôdu pre čierne herne a nelegálne prístroje vôbec nevytvárať,“ konštatuje Dominika Hlobenová. Podľa Asociácie zábavy a hier je totiž dôležitá nielen včasná intervencia, ale aj prevencia v podobe vzájomnej komunikácie prevádzkovateľov a obcí. „Aj samosprávy v susednom Česku museli pred rokmi bojovať s nárastom nelegálneho hazardu, keď sa u nich rozmohla vlna prohibícií v mestách ako nástroj politického marketingu. Dokonca skôr než tento „trend“ prišiel ku nám, začali samosprávy op(ť hazard povoľovať, lebo sa nedostavil očakávaný výsledok. My si musíme zrejme bez poučenia prejsť rovanakou cestou. Aj u nás už niektorí prechádzajú z úplných zákazov k regulácii hazardu. Legálni prevádzkovatelia hazardných hier sú tiež vždy v rámci spoločenskej zodpovednosti ochotní priložiť ruku k dielu a zapojiť sa aj do aktivít na prevenciu závislostí,“ uzatvára Dominika Hlobenová tému ponukou na spoluprácu a pripomína úspešné projekty OZ Rozvíjame naše mestá, v rámci ktorých získala potrebné finančné prostriedky na fungovanie aj nezisková organizácia Trojlístok venujúca sa pomoci závislým. „Sme otvorení akejkoľvek diskusii, ktorá v budúcnosti pomôže znížiť číslo razií, ktoré odhalia nebezpečné živly a zabezpečí obyvateľom lepšie miesto na život,“ uzatvára tému Dominika Hlobenová.