Tému práce na diaľku otvorili počas workshopov v rámci programu Slovakia Best Managed Companies aj popredné súkromné slovenské firmy, keďže vďaka rýchlo sa rozvíjajúcemu trhu expanduje do zahraničia čoraz viac spoločností. Dôvodov je viacero. Najdôležitejším je hľadanie talentov a využitie ich potenciálu, pretože tunajší trh je v porovnaní so zahraničím relatívne malý. Druhým dôvodom vyplývajúcim zo skúseností expertov, ktorí spolupracujú s vedením rodinných podnikov, je plánovaný rast spoločnosti a s ním súvisiaca možnosť rozšíriť podnikanie aj do zahraničia.
Popri zjavných benefitoch musia mať zamestnávatelia i zamestnanci na pamäti aj povinnosti, ktoré im z tohto typu pracovného nastavenia vyplývajú. Týkajú sa predovšetkým daňovej oblasti, sociálneho zabezpečenia, pracovno-právnej oblasti a bezpečnosti pri práci. V prípadoch, keď je práca vykonávaná pre slovenskú firmu zo zahraničia, môžu obom stranám vznikať ešte ďalšie povinnosti. „Z dôvodu výkonu závislej činnosti v zahraničí musí zamestnávateľ často viesť mzdovú agendu v zahraničí. S tým sú spojené rôzne registračné a reportovacie povinnosti, ako aj povinnosť zrážať a odvádzať za zamestnancov preddavky na daň. Pre spoločnosť to predstavuje značnú administratívnu a finančnú záťaž, s ktorou je potrebné počítať. V niektorých krajinách je možné tieto povinnosti preniesť na zamestnancov,“ vysvetľuje Jozef Stieranka, riaditeľ na oddelení daňového poradenstva, Deloitte na Slovensku.
Pri práci na diaľku je dôležité vedieť, na aké plnenia má zamestnanec v rámci pracovno-právnej úpravy nárok. Ak zamestnanec pracuje na diaľku z inej krajiny, než je tá, v ktorej spoločnosť sídli, je dôležité dbať aj na oblasť sociálneho zabezpečenia a v súlade s príslušnými pravidlami si určiť, v ktorej krajine budú zamestnanec a zamestnávateľ prispievať do systému sociálneho zabezpečenia. V niektorých prípadoch môže zamestnávateľovi vzniknúť povinnosť platiť odvody v mieste bydliska zamestnanca, preto si treba overiť, či firma nemá povinnosť registrácie na príslušných úradoch v krajine, odkiaľ zamestnanec vykonáva svoju pracovnú činnosť.
Výkon práce zamestnanca z inej krajiny môže mať presah aj na povinnosti zamestnávateľa v oblasti daní z príjmov právnických osôb. „Ak by zamestnanec vykonával pracovnú činnosť sústavne, opakovane alebo dlhšie ako šesť mesiacov v inej krajine EÚ a na prácu zo zahraničia by využíval stále miesto či kanceláriu, môže vzniknúť takzvaná stála prevádzkareň, z čoho zamestnávateľovi plynú administratívne a daňové povinnosti z pohľadu dane z príjmov právnických osôb,“ uvádza Stieranka.
Pri expanzii na zahraničné trhy by slovenskí podnikatelia mali vopred myslieť na všetky aspekty práce na diaľku. Ak sa im budú venovať v dostatočnom časovom predstihu, môžu sa vyhnúť prípadným rizikám a je veľký predpoklad, že svoje podnikanie budú úspešne rozvíjať aj za hranicami Slovenska.