Philip Morris oslavuje 30. narodeniny na Slovensku. O vás vieme, že máte rovnako krásne výročie s firmou. Ako sa to celé začalo?

Je to veľmi zaujímavý príbeh, pričom vo firme som už 30 rokov. Išiel som na konkurz, na ktorý som nebol pozvaný. Síce som posielal žiadosť na inzerát, nevybrali ma. Stretol som však kamarátku v Košiciach, ktorá pracovala pre Philip Morris a spomínala mi, že je konkurz v Prahe. Tak som sadol na vlak. Začiatkom 90. rokov boli v móde ružové saká, biele ponožky, čierne topánky a tak som aj ja zobral svoje najlepšie modré sako a vybral som sa na pohovor. (smiech)

Neďaleko kancelárie bol bývalý Hotel Praha, bolo pol ôsmej ráno a vo vrecku som mal možno 300 korún. Musel som počkať, kým otvoria kanceláriu. Tak som si sadol do hotela, lenže nenechali ma len tak sedieť. Objednal som si raňajky... bol to pre mňa asi najdrahší chlieb s maslom a šunkou. A najlepšie na tom bolo, že peniaze som mal na cestu naspäť.

Ale zrejme to stálo za tú investíciu...

Určite.

A od raňajok ste sa ako dostali na pohovor?

Prišiel som na recepciu, povedal som, kto som a čo tu robím. Počkal som na riaditeľa, bol som medzi prvými. Posadil si ma, spýtal sa ma na meno, hľadal prihlášku. Ja vás tu ale nemám, hovorí. Na to mu vravím, že ani nemôže, lebo som nedostal pozvánku. Prekvapene sa na mňa pozrel, že ako som sa sem teda dostal. V tej svojej naivite som mu len odpovedal, že vlakom.

Povedal mi však, že keď už som prišiel, že si ma vypočuje. Vypísal som formulár v angličtine, pritom som vtedy nevedel okrem „yes“ a „no“ nič iné. Mal som šťastie na budúceho kolegu z Philip Morris, ktorého som stretol na chodbe a pomohol mi to vyplniť.

A od dotazníka k prijatiu do zamestnania bolo ešte niečo?

Na konci pohovoru mi riaditeľ vraví, že je tu ďalších osem pozvaných uchádzačov. Domov z pohovoru som sa dostal tak, že ma zobral na finančné oddelenie, kde mi kúpili letenku do Košíc. Bol to môj prvý let v živote. Toto bolo v septembri a v novembri mi prišiel list, že si ma vybrali.

To znie skôr ako scenár filmu než realita. Prečo si myslíte, že si vybral práve vás?

Nemyslím si, že ako z filmu, bolo to aj šťastie a nie som práve zakríknutý typ. Taktiež ich mohlo zaujať, že napriek tomu, že ma nepozvali, som sadol na vlak a prišiel. Predpokladám však, že som bol presvedčivejší. Prišiel som tam so svojím príbehom. Počas vysokej školy sme založili študentský servis v Košiciach a v najlepšom období sme zamestnávali 200 až 300 študentov týždenne na rôznych brigádach. S nadšením som opisoval, ako som rozvíjal študentský servis, a to mohlo ukázať niektoré danosti pre spoločnosť.

A môžete povedať, že ste získali prácu snov?

Mám vyštudované úplne niečo iné, ako robím. Som stavbár, konkrétne inžinier pozemných stavieb, ktorý má ďaleko od obchodu. Pri spomínanom študentskom servise ma bavila práca s ľuďmi, negociovať, dohodovať veci a chcel som pracovať pre veľkú zahraničnú značku.

Po revolúcii sem prichádzali veľké značky a mne sa korporátny svet veľmi páčil. Naša najpredávanejšia značka mala neuveriteľnú marketingovú hodnotu, aj stále má. Bola známa cez dynamické nefyzické športy ako formula 1 a páčilo sa mi byť stotožnený s veľkým brandom. Toto bola pre mňa motivácia. A aj v rámci toho, čo sa na Slovensku v tom čase dialo, myslím tým i politický systém, hospodárstvo a celkovo režim, som chcel akoby utiecť do iného sveta príležitostí, možností, kde fungujú pravidla a kde vyhrávajú lepší, a nie tí, ktorí majú kontakty, pretože tak to v korporátnom svete chodí. V rámci našej spoločnosti sme silne založení na pravidlách a princípoch podnikania, ktoré je férové. Neskôr som si nielen potvrdil, ale aj objavil, že sme ako spoločnosť boli v mnohých prípadoch rýchlejší ako regulácie, zákony na ochranu dospelých nefajčiarov. Udávali sme trend a boli sme zodpovedná spoločnosť.

Čo tým myslíte?

My sme boli prví, ktorí prichádzali s návrhmi na regulácie. Boli sme prví, ktorí stiahli outdoorovú komunikáciu mimo obchodov, predajných miest, bilbordov popri ceste. Konkurencia v tom napríklad pokračovala ďalej, sponzorovala športy a ďalšie oblasti. My sme podporovali všetky aktivity, ktoré mali smerovať k zabráneniu a zamedzeniu dostupnosti a tiež fajčeniu mladistvých, mali sme veľké a investične náročne programy prevencie, vzdelávali sme maloobchodníkov, aby nepredávali cigaretové značky mladistvým. Tieto kampane bežali viac ako desať rokov.

Aké aktivity to boli? Čo si máme pod tým predstaviť?

Chceli sme, aby naši obchodní partneri mali prehľad, s kým obchodujú. Mali sme napríklad program Spoznaj svojho zákazníka. Na strane maloobchodníkov sme rozvinuli vzdelávací program na zamedzenie predaja maloletým.

Používali sme tzv. mystery shopperov a posielali sme ich do vybraného počtu obchodov, kde sme testovali obchodníkov, či dodržiavajú pravidlá. Tých, ktorí dodržiavali, sme odmenili, tých, ktorí nie, dostali tréning.

Po revolúcii sem prichádzali veľké značky a mne sa korporátny svet veľmi páčil. Naša najpredávanejšia značka mala neuveriteľnú marketingovú hodnotu, aj stále má.

Jakub KLIMO

O akom období hovoríme?

Tieto aktivity sa začínali koncom 90. rokov a pokračovali ďalej.

A dnes je ten stav iný? Či už v aktivitách alebo v reguláciách?

Regulácia priniesla veľa limitácií a z obchodného pohľadu naozaj správnych. Vo veľkom sa obmedzila komunikácia tovarov, produktov a aktivít pre dospelých spotrebiteľov a všetko sa mohlo diať iba v rámci predajných miest.

Veľký rozdiel prišiel, keď sa zaviedol poriadok do daňových štruktúr a plánov, ako pracovať s daňou. Stávali sa prípady, že zvýšením dane klesol oficiálny trh až o 20 percent, čo však podporilo výrazný nárast čierneho trhu. Bol to moment, keď všetky zainteresované strany si sadli a začali riešiť, ako pracovať s daňou. Dnes je naším zámerom osloviť dospelého fajčiara a ponúknuť mu bezdymové produkty, ktoré sú lepšou voľbou ako klasické cigarety.

Ako vznikajú regulácie? Ste nadnárodná spoločnosť, zrejme to nie sú jednoduché procesy.

Sú to akoby dve úrovne. Jednou je obdobie predtým, ako sme vstúpili do Európskej únie. Tam sme prichádzali s návrhmi, ako podporiť spravodlivú súťaž. Silne sme podporovali všetky aktivity, ktoré súviseli so zamedzením predaja mladistvým a s tým spojené regulácie. A potom aj spomínané dane, pričom našou snahou bolo zamedziť nekontrolovateľnému čiernemu trhu. Ak by sa robili skokové riešenia, trh by zaplavili iné značky z iných krajín.

A druhá úroveň je už po vstupe do EÚ, keď prichádzali jednotlivé rámce aj z európskych komisií a legislatívy.

S poslednými rokmi sa viaže naozaj obrovská zmena a ňou sú bezdymové produkty. Ako ste vnímali informáciu, keď firma o bezdymových alternatívach začala rozprávať a keď ste prvýkrát počuli o tom, že cigarety by mali byť minulosťou?

Bol som nadšený. S firmou som zažil niekoľko transformácií. V 90. rokoch neexistovala regulácia a komunikácia bola všade. Následne prišla regulácia a komunikácia sa orientovala len na dospelého fajčiara.

S rozvojom biznisu rástli príležitosti aj spoločnosti a ľudia mali možnosť profesijne rásť spolu s firmou. Dostali sme sa do pozície participovať na exekučnej stratégii. Naučili sme sa, že jedno všeobecné riešenie nepostačuje a v rámci exekučnej stratégie sme začali reflektovať potreby a príležitosti jednotlivých regiónov.

V rámci firmy sme sa menili z „one man show“ a nerozvíjali sme ľudí iba z pohľadu technických znalostí, ale rozvíjali sme aj ďalšie. Dnes sme tak v porovnaní s 90. rokmi niekde inde. Dnes sa urobí stratégia, ktorú prevezmú jednotlivé oddelenia – oddelenie marketingu, spotrebiteľa, komerčné a pracujú na tom, ako túto stratégiu naplniť. Každý môže byť súčasťou veľkých procesov, firma umožňuje zamestnancom ukázať, čo v nich je.

Hovorili sme o transformáciách. Je ich teda viac?

V roku 2007 sa Philip Morris International (PMI) vybral trochu inou cestou, ktorá znamenala výraznú zmenu v optimalizácii procesov, investícii, nákladov, centralizovali sa oblasti expertízy vo výrobe, v obstarávaní a ďalších, klastrovali sa trhy. V našom česko-slovensko-maďarskom klastri máme len jedno finančné a jedno marketingové oddelenie. Nastúpila silná digitalizácia.

Všetky tieto zmeny viedli k tomu, že sme boli efektívnejší, rýchlejší v rozhodovaní a boli sme schopní veľmi viditeľného rastu. Takáto firma musí byť zdravá. To nám umožnilo urobiť revolúciu v oblasti bezdymových výrobkov, kde sme investovali miliardy eur do vedy a výskumu.

Nakoniec, aby som sa vrátil ešte k transformáciám, tá najväčšia spočíva v absolútnom prerode biznisu. Firma, ktorá desiatky rokov predáva klasické cigarety, je lídrom tabakového priemyslu a jej vlastný generálny riaditeľ sa postaví a povie, že do roku 2030 chceme prestať vyrábať cigarety. To je veľmi silný odkaz. Naša najpredávanejšia značka je medzi 20 najsilnejšími značkami na svete a zrazu verejne vyhlásite, že prestanete s výrobou, pretože prichádzate s alternatívami? Tu sa to však nekončí. Myslím si, že v budúcnosti budete Philip Morris poznať ako firmu, ktorá je úplne mimo nikotínového biznisu napríklad v súvislosti s nedávnymi akvizíciami farmaceutických spoločností a s tým spojenú oblasť zdravotníctva.

Znie to neuveriteľne. Vráťme sa ešte k vám. Dnes žijete v Ázii, netradičná krajina, moslimská...

Áno, som aktuálne v Pakistane. Prišiel som sem v auguste 2022. Je to zaujímavé a je tu veľa paradoxov. Často sa ma ľudia pýtajú, ako ho vnímam. Je to náročná krajina a chce to veľkú prispôsobivosť.

Cítite sa v Pakistane bezpečne?

Je tu o mňa dobre postarané. Mám šoféra, ochrankára. Občas sa tu cítim trošku ako hviezda, fotia si ma všade, keď idem niekam von. (smiech)

A biznisovo je Pakistan aký?

Je tu veľký trh a všetko je tu postavené na cigaretách a klasickom predaji. Bezdymové alternatívy v Pakistane sa zatiaľ iba rozbiehajú, som presvedčený, že tento segment bude ďalej rásť. Priebeh tu však bude určite iný ako u nás či v Česku.

Ak človek necestuje na dovolenku, ale za prácou, je to náročné. Čo vám cesty do rôznych krajín dali? Niekde ste totiž zostali dlhší čas, niekde len krátko.

Vždy som v inom prostredí, iní ľudia, zvyky. Potrebujem pochopiť dynamiku značiek, profily a potreby dospelých spotrebiteľov, naštudovať si a navnímať akcie a reakcie konkurencie, ktoré sú úplne iné ako na iných trhoch. V každom regióne je iné vedenie, iný kolektív, s ktorým spolupracujem.

A čo by ste ešte chceli dosiahnuť? Pri všetkých vašich míľnikoch, zostalo vám ešte niečo, čo by ste mali ambíciu dosiahnuť?

Nemám to postavené takto. Bol by som rád, ak by som dostal príležitosť na ďalšom trhu v Ázii, väčšom trhu. Fascinuje ma, keď prídem a dokážem doručiť. To ma skutočne motivuje.

Peter Piroch

Jakub KLIMO

Prečo podľa vás zostávajú ľudia vo firme toľko rokov?

Určite bude za tým voľnosť. A tiež, že spoločnosť vždy reaguje na to, čo sa deje – či už cez interné, alebo externé procesy, cez rozvoj ľudí, štruktúru, ciele a snaží sa posúvať a reflektovať na to, čo sa deje vonku. Máme veľa programov na to, aby sa podporila diverzita a inklúzia v spoločnosti, aby platili pre všetkých rovnaké pravidlá.

Sme spoločnosť, kde ak si nadriadený dovolí voči podriadenému z titulu funkcie neadekvátne správanie, tak nadriadený môže dostať výpoveď. Máme programy pre tých, ktorí majú talent a potenciál, ale máme programy i pre tých, ktorí z nejakých dôvodov nestíhajú. Ak má niekto problémy, nedostane výpoveď, ale naopak, firma sa snaží zistiť, čo sa s tým dá robiť a hľadá sa riešenie, vyhodnocuje progres, komunikuje so zamestnancom. Moje skúsenosti hovoria jasne. Je veľmi jednoduché sa rozlúčiť s človekom, dôležité je ľuďom pomôcť.

Aké boli vaše roky, ktoré ste vo Philip Morris strávili?

Uplynulých 30 rokov bolo krásnych. Prešiel som si možno 15 funkciami, každý deň, mesiac, rok som zažil niečo iné. Nemám rád stereotyp a som strelec. Tu som sa určite nenudil.

Čo by ste na záver zaželali Philip Morris Slovakia k 30. narodeninám?

Zaželal by som všetko dobré, aby zostal verný svojmu naturelu, byť transparentný, otvorený, dravý, hladný po výsledkoch. Aby pokračoval vo svojom rozvoji ako spoločnosť a organizácia a zároveň v rozvoji ľudí. A aby bol Philip Morris v budúcnosti známy v biznisovom svete aj vďaka iným kategóriám, pretože si myslím, že na to má.