Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou Simplea a spravodajským portálom Peniaze.sk

Mnohé služby sú dnes poskytované výlučne digitálne. Od počúvania hudby a sledovania filmov, až po vedenie účtovníctva, nakupovanie a platenie – všetko sa presúva na internet.

Hoci sú služby rôznych poskytovateľov často dosť podobné, aspoň z pohľadu klienta, prechod medzi nimi nie je jednoduchý. Keď chce používateľ preniesť svoje údaje od jedného poskytovateľa online služieb k inému, stretáva sa s rôznymi prekážkami. Od technických, ako sú rôzne formáty údajov alebo nekompatibilné rozhrania, až po právne, kde sa často argumentuje autorskými právami, obchodným tajomstvom, ochranou osobných údajov atď.

Je to veľká škoda.

Prečo?

Z jednoduchšieho prechodu klientov od jedného poskytovateľa služieb k druhému by profitovali všetci. Reálna možnosť, že klient ľahko prejde k inej službe, kde je porovnateľná služba prijateľnejšia alebo lacnejšia, by totiž mohla poskytovateľov viac motivovať k tomu, aby vyvíjali služby ústretové voči klientom. Služby, ktoré budú klienti využívať a za ktoré budú ochotní aj platiť.

Stručne povedané, fungujúci trh vedie ku kvalitnejším službám.

Čo však robiť, ak sa mobilita klientov v niektorých oblastiach príliš nerozvíja? Kvôli skutočným, ale niekedy prehnaným technickým a právnym komplikáciám?

Jednou z možností je pokúsiť sa prelomiť neochotu veľkých hráčov silou. Novou reguláciou, ďalšími pravidlami, hrozbou vysokých pokút.

Európska únia sa o to už niekoľkokrát pokúsila.

Prvým väčším pokusom bolo všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov, známe ako GDPR. GDPR zaviedlo tzv. právo na prenosnosť osobných údajov. Ľudia majú právo požiadať poskytovateľa online služieb, aby priamo im alebo inému subjektu poskytol osobné údaje, ktoré sami poskytli prevádzkovateľovi pri používaní služby. V bežne používanom a strojovo čitateľnom formáte. EÚ si od tohto nového práva sľubovala práve väčšiu mobilitu klientov na digitálnom trhu, pretože zdanlivo odstraňuje väčšinu právnych a technických prekážok.

Funguje prenosnosť osobných údajov v praxi?

Viaceré prieskumy a štatistiky ukazujú, že nie. Ostatné práva stanovené v GDPR, ako napríklad právo na prístup k osobným údajom alebo právo na výmaz, sú pomerne rozvinuté a využívajú sa. Právo na prenosnosť je však skôr z tých, ktoré klienti využívajú minimálne. Nariadenie GDPR tak veľmi nepomohlo k rozvoju digitálneho trhu.

Ďalší regulačný pokus sa zameral na poskytovanie platobných služieb. Smernica o platobných službách, tzv. smernica PSD2, uložila bankám a niektorým ďalším subjektom povinnosť umožniť klientom integrovať správu svojich účtov vedených v rôznych inštitúciách do jedného rozhrania. V nástroji alebo aplikácii, ktorú prevádzkuje niekto iný.

Priniesla smernica PSD2 skutočne „otvorené bankovníctvo“? Prispela k tomu, aby si klienti aktívne porovnávali služby svojich bánk a ľahšie a častejšie prechádzali tam, kde im to viac vyhovuje?

V tomto zmysle funguje PSD2 o niečo lepšie ako právo na prenositeľnosť vyplývajúce z GDPR. Vzniklo množstvo nových spoločností, ktoré prevádzkujú aplikácie umožňujúce správu financií vedených v rôznych inštitúciách. Často doplnené o farebné grafy, analýzy a odporúčania, čo a ako robiť lepšie. Pokiaľ však takáto aplikácia nebude mať jasnú podporu zo strany veľkých hráčov, u ktorých má značná časť klientov svoj hlavný, transakčný účet, nezíska si veľkú popularitu.

Shutterstock

EÚ sa však nevzdáva. V januári 2024 bolo prijaté ďalšie nariadenie, ktoré má opäť uľahčiť prechod klientov medzi rôznymi poskytovateľmi online služieb. Ide o Akt o dátach. Cieľom tejto regulácie je, okrem iného, uľahčiť spotrebiteľom prístup k informáciám z ich smart zariadení pripojených na internet (domáce spotrebiče, zdravotné senzory atď.). Prečo? Aby sa im uľahčilo prepínanie medzi poskytovateľmi podobných či súvisiacich služieb.

Bude Akt o dátach fungovať o niečo lepšie ako predchádzajúce smernice a nariadenia? To ukáže až čas. A ochota veľkých hráčov skutočne zdieľať údaje a nehľadieť len na prekážky. Mobilita klientov sa môže stať dôležitým faktorom rozvoja digitálneho trhu v Európskej únii len vtedy, ak veľkí poskytovatelia služieb ponúknu alebo podporia skutočne jednoduché riešenia na zdieľanie informácií, efektívnu správu produktov, jednoduchý prenos produktov k iným poskytovateľom atď. Ak ich prístup podporí regulácia, bude to len dobre. Ale bez odvahy ponúknuť klientom skutočne transparentné porovnanie s produktmi konkurencie a jednoduchý prechod k nim nám samotná regulácia rozvoj otvoreného a flexibilného digitálneho trhu nezabezpečí.