Zmeny v právnom rámci spotrebiteľského práva boli nevyhnutné nielen z hľadiska zosúladenia právnych predpisov so smernicami Európskej únie, ale aj z dôvodu zamedzenia ďalšej roztrieštenosti právnych predpisov ich spojením do jedného uceleného predpisu, ktorým je nový zákon o ochrane spotrebiteľa. S touto zmenou pochopiteľne dochádza k zrušeniu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ďalších súvisiacich zákonov.
Novelizácia zákona o ochrane spotrebiteľa sa ukázala ako nevyhnutný krok, ktorého cieľom je posilniť dôveru spotrebiteľov v online prostredí a zároveň zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť obchodníkov. Týmto spôsobom sa štát snaží modernizovať právne predpisy tak, aby reflektovali súčasné potreby a trendy, pričom má zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany spotrebiteľov na Slovensku ako v iných členských štátoch Európskej únie.
Zároveň sa touto novelou zákona o ochrane spotrebiteľa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení a terminologické odlišnosti. Nakoľko sa spotrebiteľské právo dynamicky vyvíja, je nevyhnutné aby reagovalo na nové podnety z trhu, obchodné modely či technologický pokrok, a to vrátane digitalizácie. V neposlednom rade novelizácia modernizuje súčasnú spotrebiteľskú legislatívu a odstraňujúc viaceré neopodstatnené byrokratické postupy ju detailnejšie zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ.
Viac k novele zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj o najväčších chybách obchodníkov, vrátane ich dôsledkoch bolo povedané a vysvetlené na panelovej diskusií organizovanej advokátskou kanceláriou Hronček & Partners, s. r. o..
Zjednotenie používaných pojmov
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa si dala za úlohu aj zjednotenie terminologických pojmov tak, aby boli jednotnými naprieč celou Európskou úniou, s čím pochopiteľne prichádza aj povinnosť obchodníkov tieto nové pojmy zapracovať do svojich dokumentácií, ktoré využívajú na komunikáciu so svojimi zákazníkmi, či prostredníctvom ktorých uzatvárajú so spotrebiteľmi zmluvy.
Veľa pojmov je síce už dlhodobo etablovaných na trhu, avšak ich úprava v rámci legislatívy buď úplne absentovala alebo nezodpovedala pokroku, ktorý v dôsledku modernizácie spoločnosti nastal (obchodník, online trh, spotrebiteľská organizácia či zmeny pojmov ako informované rozhodnutie alebo tovar).
Predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy
Jednou z najvýznamnejších zmien je predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy bez udania dôvodu z pôvodných 14 na 30 dní, a to pri zmluvách uzatvorených na nevyžiadanej návšteve obchodníka v domácnosti alebo na predajnej akcii, a teda organizovanom podujatí, resp. v súvislosti s nimi.
Typickým príkladom je podomový predaj obchodníkov, kedy spotrebiteľ častokrát pristúpi k uzatvoreniu zmluvy, a to bez predchádzajúceho zámeru. V takomto prípade zákonodarca myslel na zvýšenú potrebu ochrany spotrebiteľa, a preto novela zo sebou prináša možnosť odstúpenia do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou.
Dôležité v tejto súvislosti je tiež uviesť, že obchodník má výslovnú povinnosť spotrebiteľa o možnosti odstúpenia od zmluvy informovať. V prípade, že tak obchodník neurobí, vystaví sa riziku, kedy spotrebiteľovi môže byť zákonom priznaná dodatočná lehota na odstúpenie od zmluvy, a to až 12 mesiacov od uplynutia lehoty v prípade, kedy by si obchodník svoju povinnosť informovať spotrebiteľa riadne a včas splnil.
Okrem iného je novinkou úprava Vzorového formulára na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktorý tvorí Prílohu č. 2 k novele zákona o ochrane spotrebiteľa, a ktorý má uľahčiť obchodníkom prípravu a spracovanie takéhoto formulára. Netreba však zabúdať na to, že takýto formulár má slúžiť výlučne ako vzor, a preto je nevyhnutné do neho zapracovať obsah reflektujúci individualitu každého obchodníka. Tu však novinky nekončia, a preto v Prílohe č. 3 novely zákona o ochrane spotrebiteľa obchodníci nájdu Poučenie o uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy uzavretej na diaľku a zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov obchodníka, ktoré sú povinní v individualizovanom znení poskytnúť spotrebiteľovi, a splniť si tak svoju informačnú povinnosť.
Regulácia znižovania cien
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa zavádza reguláciu pri znižovaní cien, ktorá má zamedziť cenovej manipulácii v podobe zavádzania spotrebiteľov o výške skutočnej zľavy. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola identifikovaná v praxi viacerých relevantných obchodníkov, najmä počas špeciálnych výpredajových akcií. Toto opatrenie nadväzuje na dlhodobý problém, ktorým je umelé zvyšovanie cien tovaru pred zľavami (ako je napr. Black Friday) s cieľom vytvoriť dojem väčšej úspory u spotrebiteľa.
Obchodníci po novom budú povinní v každom oznámení o znížení ceny tovaru uviesť predchádzajúcu cenu tovaru. Predchádzajúcu cenu tovaru novela zákona o ochrane spotrebiteľa definuje ako najnižšiu cenu, za ktorú obchodník predával alebo poskytoval tovar v období nie kratšom ako 30 dní pred znížením ceny tovaru, alebo od začiatku predaja tovaru alebo poskytovania tovaru, ak obchodník predával alebo poskytoval tovar v období kratšom ako 30 dní pred znížením ceny. Nová právna úprava má zabezpečiť spotrebiteľovi možnosť prijať informované rozhodnutie v súvislosti s nákupom tak, aby informácie o predajnej cene, ktoré mu obchodník poskytne boli v súlade s reálnou výškou zľavy.
Autenticita recenzií
Nová legislatíva zavádza prísnejšie požiadavky na transparentnosť na online trhoch. Teraz budú obchodníci povinní informovať spotrebiteľov o autenticite spotrebiteľských hodnotení produktov a služieb, ako aj o kritériách, ktoré ovplyvňujú poradie produktov vo výsledkoch vyhľadávania. Tieto opatrenia majú za cieľ zabrániť klamlivým praktikám a poskytnúť spotrebiteľom väčšiu istotu pri online nákupoch a posilniť tak relevantnosť zverejnených hodnotení (recenzií). Inými slovami, obchodníci budú od 1. júla povinní spotrebiteľa informovať či a akým spôsobom vykonávajú overovanie spotrebiteľským hodnotení. Od tejto právnej úpravy si zákonodarca opäť sľubuje väčšiu transparentnosť trhu, vďaka ktorej by mala byť spotrebiteľovi zabezpečená možnosť prijať informované rozhodnutie o výbere obchodníka, ako aj o konečnom nákupe spotrebiteľa.
Marketing dvojitej kvality
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa prináša aj rozšírenie klamlivých obchodných praktík o marketing dvojitej kvality produktov. Tieto opatrenia majú za úlohu chrániť spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami, ktoré sú spojené s rozdielnou kvalitou tovarov na rôznych trhoch. Medzi tieto opatrenia patrí aj zakázanie marketingu, ktorý klame spotrebiteľov tým, že predstavuje tovar ako identický s tovarom dostupným v inom členskom štáte, hoci tomu tak nie je. Pri posudzovaní konkrétnych prípadov takéhoto marketingu by sa malo zohľadniť, či je rozlíšenie pre spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, a to so zameraním na dostupnosť a primeranosť informácií. V prípade, že odlišné zloženie alebo vlastnosti sú zapríčinené objektívnymi alebo legitímnymi dôvodmi, sa praktika nebude považovať za klamlivú.
Možné legitímne alebo objektívne dôvody môžu spočívať najmä v právnom poriadku členského štátu, dostupnosti alebo sezónnosti surovín, pričom medzi ďalšie príklady možno zahrnúť aj právo obchodníka ponúkať tovar rovnakej značky na rôznych geografických trhoch v baleniach rôznej hmotnosti alebo objemu alebo zavádzanie nových receptov reagujúcich na technologický pokrok, a ktoré nie je možné z technických alebo ekonomických dôvodov vykonať naraz na všetkých trhoch.
Aj toto ustanovenie vychádza z konceptu priemerného spotrebiteľa, a preto sa tovar nemusí prezentovať ako skutočne identický a postačí, ak ho tak bude vnímať priemerný spotrebiteľ. Marketing dvojitej kvality a teda to, či sa tovar v zložení alebo vlastnostiach líši podstatne, bude nevyhnutné posúdiť v každom konkrétnom prípade s ohľadom na očakávania priemerného spotrebiteľa.
Reklamačné konanie
Zmeny nastanú aj v úprave regulácie, ktorá sa týka zodpovednosti za vady, známej aj ako reklamácia či reklamačné konanie. Právne ustanovenia inštitútu zodpovednosti za vady sú momentálne rozptýlené v Občianskom zákonníku a v osobitnom zákone o ochrane spotrebiteľa čo pôsobí chaoticky či už pre spotrebiteľov alebo aj samotných obchodníkov. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj novela Občianskeho zákonníka tak majú vyriešiť práve tento problém a konečne zabezpečiť konzistentnosť informácií v tejto oblasti, čo má zjednodušiť a zjednotiť postup pri vybavovaní reklamácií. S účinnosťou od 1. júla bude zodpovednosť za vady upravená výlučne v Občianskom zákonníku, čím sa zruší paralelná úprava reklamačného konania v osobitnom zákone o ochrane spotrebiteľa.
Novinkou v prospech obchodníkov je zavedenie povinnosti pre kupujúceho prevziať si vec od predávajúceho najneskôr do 6 mesiacov odo dňa, kedy ju po oprave alebo výmene mal prevziať. V opačnom prípade môže predávajúci neprevzatú vec predať. Cieľom tejto úpravy je reagovať na situácie, kedy si kupujúci neprevezmú veci po oprave alebo výmene a predávajúci je povinný znášať náklady za ich uskladnenie a súčasne nevie, kedy a či si ju kupujúci prevezme. Novelizované znenie zákona o ochrane spotrebiteľa od tejto úpravy očakáva významnú pomoc pre obchodníkov, ktorí boli doteraz limitovaní spotrebiteľmi a ich ľubovoľným rozhodnutí o termíne prevzatia opraveného alebo vymeneného tovaru.
Cieľom novely zákona o ochrane spotrebiteľa je tiež nadviazať na všeobecne známu 30-dňovú lehotu na vybavenie, ktorú je však potrebné vnímať ako maximálnu možnú lehotu, pričom reklamácia má byť podľa možností a povahy vyriešená v čo najkratšom možnom čase. Túto lehotu bude možné presiahnuť len v individuálnych prípadoch, ak budú existovať dôvody nezávislé od obchodníka, ktoré budú zakladať prekážku pre vybavenie reklamácie do 30 dní. Aj pre predĺženú lehotu však bude platiť, že má ísť o najkratší možný čas, pričom obchodník bude o tejto lehote a dôvodoch, pre ktoré presiahne jej dĺžka 30 dní, informovať spotrebiteľa vždy písomnou formou. Interpretačná a aplikačná prax v Slovenskej republike v tejto otázke nadväzujú na dlhoročný platný právny stav s fixnou 30-dňovou lehotou pre všetky druhy vecí, a teda za východisko pre interpretovanie primeranej lehoty v aplikačnej praxi má byť považovaná 30-dňová lehota ako akási referenčná lehota, ktorá by sa mala skrátiť, ak to okolnosti konkrétneho prípadu dovoľujú, a predĺžiť, ak si to objektívne okolnosti konkrétneho prípadu vyžadujú. S touto úpravou sa teda prirodzene spája aj povinnosť obchodníka spotrebiteľa informovať o primeranej lehote.
Sankčný mechanizmus
Jedným z pozitívnych aspektov novely zákona o ochrane spotrebiteľa je aj zavedenie možnosti druhej šance pre obchodníkov, aspoň takto vidí zmenu výšky sankcií zákonodarca. Mechanizmus druhej šance má posilniť práve preventívne a výchovné pôsobenie dohľadu smerom k dohliadaným subjektom, a pristúpiť tak k zníženiu alebo odpusteniu sankcie za porušenie zákonnej povinnosti, ak dohliadaná osoba prijme zodpovednosť za svoje protiprávne konanie, ukončí porušovanie právnych predpisov, odstráni následky svojho konania a odškodní spotrebiteľov, ktorých práva boli jeho konaním porušené.
Súčasne sa v základných predpisoch z oblasti ochrany spotrebiteľa revidujú sankčné ustanovenia tak, aby ukladané sankcie mohli byť spravodlivejšie a proporcionálnejšie. Sankcie sa preto budú ukladať v závislosti od obratu obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie, ktoré môže predstavovať maximálnu hranicu na úrovni výšky 5 % z obratu obchodníka za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac však 600 000,- EUR. To, či nová právna úprava bude skutočne spravodlivejšia najmä voči malým a stredným podnikom (MSP), pre ktoré je primárne určená a zároveň bude pôsobiť odradzujúco pre prípadne ďalšie porušujúce konania subjektov bude zrejmé až na základe praxe, nakoľko už v tejto chvíli existuje viacero protichodných názorov odbornej obce, ktorá hovorí aj o možných likvidačných sankciách práve pre MSP.
Alternatívne riešenie sporov (ARS)
Povinnosť obchodníkov informovať spotrebiteľa o možnosti ARS ostáva zachovaná a novela zákona o ochrane spotrebiteľa zásadným spôsobom nemení pravidlá fungovania tohto inštitútu. Navrhované zmeny však predovšetkým odstraňujú praktické nedostatky súčasnej právnej úpravy, čo v konečnom dôsledku môže byť zásadnou zmenou. V reakcii na zmeny v rámci úpravy zodpovednosti za vady sa v ustanoveniach týkajúcich sa ARS zakotvuje možnosť zabezpečenia vyjadrenia odborne spôsobilej osoby ku skutkovým otázkam, ktoré môžu byť zásadné pre vyriešenie sporu, avšak presahujú kompetencie subjektu ARS. Uvedené má vo výsledku prispieť k spravodlivému ukončeniu ARS a vyriešeniu sporu zo zodpovednosti za vady medzi obchodníkom a spotrebiteľom bez nutnosti eskalácie sporu a následného súdneho konania.
Obchodníci tak za účelom splnenia nových požiadaviek a zabezpečenia dodržiavania práv spotrebiteľov musia prispôsobiť svoje postupy, systémy ako aj využívanú dokumentáciu, medzi ktorú patria nepochybne Všeobecné obchodné podmienky, Reklamačný poriadok, Formulár na vrátenie tovaru, Reklamačný formulár či informácie, ktoré poskytujú spotrebiteľom pri potvrdení objednávky. Avšak s povinnosťami obchodníkov prichádza aj príležitosť pre inovácie a zlepšenie obchodných praktík, čo môže viesť k zvýšeniu konkurencieschopnosti a lojality zákazníkov.
Novela zákona o ochrane spotrebiteľa je veľkým krokom smerom k modernizácii a zlepšeniu ochrany spotrebiteľov na Slovensku. Jej účinky budú sledované s veľkým záujmom a predpokladá sa, že prinesú zlepšenie pre všetkých účastníkov trhu, avšak ich skutočný prínos ukáže až aplikačná prax.
Máte obavu, či sú vaše všeobecné obchodné podmienky nastavené správne pre váš biznis a navyše reflektujú aktuálne platnú legislatívu? Kontrola všeobecných obchodných podmienok realizovaná odborníkom, ktorý vie identifikovať nedostatky v nich uvedené, vám pomôže predísť problémom a sankciám spojenými s nesúladom VOP-iek s aktuálne platnou legislatívou.