Začnime zľahka: čo sú vôbec lofty a prečo ste sa rozhodli ich zrealizovať práve v budove kníhtlačiarne?
Lofty sú obytné priestory, ktoré vznikajú kompletnou rekonštrukciou a konverziou priemyselného objektu na obytný. Loft si môžete predstaviť ako vzdušný, otvorený priestor, ktorého typickými črtami sú vysoké stropy, veľké okná či priznané pôvodné betónové konštrukcie, z ktorých je na prvý pohľad čitateľná priemyselná minulosť budovy. Pôvodne vznikali najmä v opustených skladoch, výrobných halách a ďalších priemyselných stavbách, o ktoré nikto nejavil záujem, a v ktorých často hľadali útočisko kreatívci a umelci. Celkom prirodzene tak vzniklo bývanie s úplne inými parametrami, než je bežné.
Lofty môžu teda vzniknúť iba v pôvodne industriálnom objekte. Nemôžete si úplne vybrať, kde ich zrealizujete. Kníhtlačiareň Svornosť si tiež skôr vybrala nás než my ju: budova nás očarila a od úplného začiatku sme ju vnímali ako výnimočnú príležitosť nebúrať, ale premeniť objekt na originálne loftové bývanie.
Ako si máme bývanie v takomto priestore predstaviť? Čím sa líši od bežného bytu?
Loft a byt je ťažké porovnávať v realite aj na papieri najmä vďaka ich výške. V realite preto, lebo pocit z loftu je úplne iný: je otvoreným, prepojeným a flexibilným priestorom, ktorého dispozícia vychádza z pôvodnej funkcie budovy a reaguje na ňu. Je tu množstvo priestoru na veľkorysé schodiská, otvorené galérie, veľkoformátové okná a ďalšie prvky, ktoré v bytoch nenájdete.
Na papieri je toto porovnanie zas ťažké preto, lebo byty sa predávajú s cenou za meter štvorcový. Ako to však chcete porovnať, ak bežná výška stropu v byte je 2,6 metra a my pracujeme so stropmi s výškou vyše 5 metrov? Zážitok z loftu je skrátka úplne iný než z bytu a každý, kto do takého priestoru vstúpi, to hneď pochopí. Ďalšou dôležitou vecou sú použité materiály a postupy.
Čo myslíte materiálmi a postupmi? Využívate v projekte nejaké neštandardné riešenia?
Áno, aj sme na to patrične hrdí (smiech). Od začiatku sme si povedali, že Lofty Kominárska spravíme tak, ako keby sme ich robili pre seba. To znamená nielen samotný postup prác, ale aj zvýraznenie prírodných materiálov a prísny dohľad nad remeselným spracovaním každého detailu.
Málokto napríklad vie, že rekonštrukcia vyjde oveľa drahšie než zbúranie a postavenie novej budovy. My sme však nechceli novostavbu, pretože by to už neboli lofty. A tak sme sa vydali cestou prácneho búrania, dostavovania, čistenia a povrchovej úpravy pôvodného betónového skeletu tak, aby sme z neho mohli ukázať čo najviac – stĺpy, steny či kompletne odhalené rebierkové stropy.
Ďalšou otázkou je kvalita a pôvod použitých materiálov. V záujme udržatelnosti napríklad používame len lokálne drevo.
Keď sme pri dreve a betóne, ako vyzerá štandard týchto loftov?
Lofty na Kominárskej sme si vždy predstavovali ako moderné mestské bývanie, a tak sme ho aj spolu s architektmi navrhli. Vybrali sme napríklad masívne, lepené drevené parkety ukončené bordúrou bez použitia líšt, veľkoformátové bezfalcové dvere, vkusnú sanitu či úsporné a pohodlné technológie podlahového kúrenia aj chladenia, ktoré sú automatické a ovládateľné cez aplikáciu. Veľkoformátové, posuvné balkónové dvere a sklobetónové okná sa zas postarajú o presvetlenie priestoru, výhľad do dvora a prístup na terasy.
Nájdete tu ale aj úplne neštandardné veci ako sú veľké, na mieru vyrábané oceľové schodiská či už spomínaný pohľadový betón s bezprašnou úpravou. Nechýbajú ani tradičné materiály, ktoré sú s budovou späté od roku 1953 a dnes sa vracajú: sklobetón, liate terazzo v spoločných priestoroch či brizolit na fasáde. Čerešničkou na torte sú citlivo umiestnené umelecké prvky.
Aké umelecké prvky?
Jednak tu máme madlá vchodových dverí – tie budú na mieru vyrobené zo stromu Sofora, ktorý donedávna rástol na rohu Račianskej a Kominárskej. Z rovnakého dreva, ktoré je mimochodom omnoho tvrdšie a odolnejšie proti vode ako dub, bude však vyhotovený aj mobiliár vo vnútrobloku navrhnutý umeleckým sochárom Richardom Senešim.
Každý z troch vchodov bude navyše obsahovať umelecké dielo od sochára Jakuba Trajtera, vyhotovené z materiálov, ktoré sa v budove nachádzali – napríklad v podobe pôvodných oceľových konštrukcií výťahov alebo sklobetónových stien. Podobné prekvapenie chystáme pre každého jedného budúceho majiteľa loftu v projekte. Keď všetky tieto drobné detaily spočítate, začne byť jasné, prečo sa takýto loft s bežným bytom nedá veľmi porovnať.
Ako sa to všetko odrazí na cene? Koľko taký loft v projekte stojí?
Ceny loftov v projekte sa pohybujú od 450-tisíc eur podľa typu loftu a jeho veľkosti. Už som spomínal, že porovnávať cenu za meter štvorcový sa úplne nedá, no ak by som musel, tak sa pohybujeme v priemere na sume 7 800 eur za meter štvorcový. V ponuke sú výmery od zhruba 60 do vyše 200 metrov štvorcových, takže je z čoho vyberať.
Tiež je dôležité povedať, že hodnota takejto nehnuteľnosti v čase bude iba rásť. Ak nepočítam novostavby, lofty v Bratislave prakticky nenájdete. Ide o neopakovateľný projekt s históriou a to sa samozrejme odráža aj na cene. Príkladom môže byť loftové bývanie vo svetových metropolách: v New Yorku sa napríklad SoHo ako kedysi nepopulárna a okrajová industriálna štvrť stala jednou z najkultovejších a najdrahších lokalít v meste. My veríme, že podobný osud čaká aj ešte nedávno prevažne priemyselnú a obchádzanú lokalitu Račianskej, ktorá má šancu, aj vďaka projektom akým je ten náš, stať sa príjemnejšou, kultivovanejšou a obľúbenejšou štvrťou.
Čo na to klienti? V akej fáze predaja sa nachádzate a kedy bude projekt dokončený?
Klienti, ktorí k nám prídu na obhliadku, zvyčajne ľahko pochopia pomer ceny a kvality loftov. Predaj ide podľa plánu a v priemere predáme jeden loft mesačne. Dnes je predaných okolo 40 % projektu a z niektorých typov loftov dopredávame posledné kusy. Časť z nich plánujeme predávať až po kolaudácii.
Oveľa vyššou prioritou než rýchly predaj je pre nás osobný vzťah s klientmi a ich spokojnosť. Sme butikový investor, ktorý si dáva záležať na individuálnom prístupe, veľa sa s klientmi rozprávame a vždy sa snažíme ušiť im bývanie na mieru. Veríme, že ochotná snaha vyjsť ľuďom v ústrety je ďalšou hodnotou, ktorá projekt odlišuje od väčšiny projektov na trhu.
Stavba projektu je momentálne v plnom prúde. Na jeseň sa chystáme uzatvoriť fasádu a osadiť okná, dokončenie plánujeme na jar 2026.
Autormi architektonického návrhu sú architekti GutGut, s ktorými ste spolupracovali na projekte, ktorý má doslova spoločnú stenu s Loftami Kominárska. Prečo ste si ich vybrali?
Bytový dom Račianska bol akýmsi predskokanom Loftov Kominárska. Ide o bývalú ubytovňu pre zamestnancov kníhtlačiarne a pôvodne tvorili v podstate jeden celok. To sa nemení, keďže spolu budú zdieľať garáž a zelený vnútroblok. Zároveň bol Bytový dom Račianska našou prvou spoluprácou s architektmi GutGut, ktorí sa už tu osvedčili ako spoľahlivý partner.
Vybrali sme si ich preto, že zdieľajú naše nadšenie a víziu pre rekonštrukcie industriálnych budov a vedia projekt navrhnúť bez zbytočných kompromisov. Našou úlohou je potom dohliadnuť na to, aby boli tieto riešenia zrealizované dôsledne a kvalitne. Pri spolupráci na projekte Bytový dom Račianska sa nám spolupráca osvedčila – GutGut boli dokonca za projekt nominovaní na cenu CE-ZA-AR 2020. Pokračovať s Loftami v zveľaďovaní lokality bol teda prirodzený a vítaný krok.
Keď spomínate lokalitu, čím je pre vás zaujímavá a čo prinesie obyvateľom?
Pre obyvateľov je zaujímavá najmä kombináciou blízkosti centra s vynikajúcou vybavenosťou a tichým, príjemným prostredím. Vďaka zelenému vnútrobloku, ktorý tu budujeme, a do ktorého sú orientované predzáhradky prízemných loftov či balkóny tých nad nimi, je tu dostatok súkromia. Tomu pomáha aj vzhľadom na jeho umiestnenie pomerne veľkorysý park UNITAS, ktorý s týmto vnútroblokom priamo susedí. Zároveň sme však prakticky na Račianskom mýte, z ktorého sa dostanete doslova kamkoľvek autom, MHD aj na bicykli. V pešej vzdialenosti sú veľké parky a športoviská, obchody, služby aj stanica. Máloktoré iné miesto ponúka toľko, čo Kominárska ulica a jej blízke okolie.
Pre nás je lokalita zaujímavá kultovou architektúrou v susedstve. Okrem nášho objektu, ktorý bol postavený ešte v roku 1953, tu nájdeme experimentálne a obľúbené sídlisko Februárka, projekt Legiodomy z dvadsiatych a UNITAS z tridsiatych rokov a ďalšie známe stavby. Nám sa to páči a chceme ku kultúre lokality prispieť ďalšou zachovalou a využívanou historickou budovou.
A čo spoločné priestory a obchodné priestory v projekte? Ako vyzerajú?
Spoločné priestory sú pre nás veľmi dôležité. Veríme, že kultúra bývania nekončí za dverami bytu, a že kvalita spoločných priestorov výrazne vplýva na to, ako sa nám býva. Kým v mnohých iných projektoch sú strohé a minimalistické, my sme spoločné priestory navrhli rovnako veľkorysé, presvetlené a moderne vybavené ako samotné lofty – s denným svetlom a originálnymi umeleckými dielami v každom vchode.
Obchodné priestory sú ešte výnimočnejšie. Rovnako ako lofty sú vysoké, s obnaženými konštrukciami. Budúce prevádzky do týchto priestorov starostlivo vyberáme tak, aby sa navzájom vhodne dopĺňali. Chceme totiž, aby tu mali zmysel a aby slúžili budúcim obyvateľov Loftov rovnako ako aj blízkemu susedstvu.
Zopár priestorov je k dispozícii priamo v parteri na prízemí, väčšina sa nachádza v suteréne s prístupom priamo z Kominárskej ulice. Aj tieto majú však vďaka zaujímavým sklobetónovým svetlíkom množstvo svetla. Tieto svetlíky boli pôvodnou súčasťou chodníka a privádzali do suterénnych priestorov kníhtlačiarenskej výroby svetlo, neskôr boli zaliate asfaltom. My ich obnovujeme a vraciame tak budove ďalší pôvodný historický prvok.
Ak by ste mali pomenovať jeden najdôležitejší dôvod, prečo by si mal niekto kúpiť loft, aký by to bol?
Bol by to pocit z priestoru a vedomie jeho histórie. Kombinácia týchto dvoch aspektov robí z loftového bývania niečo, čo od bytu nikdy nedostanete, ani keď bude raz taký drahý a luxusný. Navyše ide o neopakovateľnú vec: historické industriálne objekty sa jedného dňa minú a nové lofty už nevzniknú. Pre mňa osobne je to však o tom, postaviť sa pod päť metrov vysoký strop a chytiť sa betónového skeletu s odtlačkom debnenia spred sedemdesiatich rokov. To je pocit, ktorý zažijete naozaj len v lofte.
----------------
Juraj Španko je projektový manažér Loftov Kominárska. Projekt vzniká v spolupráci butikového realitného investora WERKS a architektonického ateliéru GutGut. Viac informácii nájdete na stránke projektu www.loftykominarska.sk a na stránke investora WERKS, www.werks.sk.