Vaše architektonické štúdio LABAK má za sebou viacero ocenení v oblasti krajinného dizajnu a realizácie verejných priestorov. Čo považujete za kľúčové vo vašich projektoch?
Naším cieľom je pri každom projekte dosiahnuť, aby návrh nebol len funkčný, ale aj kultúrne obohacujúci. V súčasnom prostredí, kde dominujú sterilné, strohé prvky, sa snažíme prezentovať alternatívu, ktorá zdôrazňuje rozmanitosť a jej pozitívny vplyv na zdravie a estetiku. Diverzita v prírode je synonymom zdravia a odolnosti, čo aplikujeme aj do našich návrhov verejnej zelene, parkov a dvorov. Tak, ako v prirodzených ekosystémoch, aj v našich návrhoch sa snažíme nájsť rovnováhu medzi krásou a funkčnosťou, ktorá vytvára dlhodobo udržateľné priestory.
Ako a kedy je ideálne, aby sa krajinný architekt zapojil do projektov v mestskom prostredí?
V ideálnom prípade by sme mali byť prizvaní už od začiatku projektu, keď sa tvoria základné koncepty. Vtedy vieme integrovať nielen estetiku, ale aj funkčné prvky zelene do pripravovaného urbanistického konceptu oveľa jednoduchšie. Ak napríklad už od začiatku myslíme na trasovanie dopravy či umiestnenie stromov, môžeme tieto prvky zapracovať tak, aby nielen ladili s celkovým konceptom, ale boli aj dlhodobo udržateľné. Úplne ideálne je, keď s našou účasťou počíta aj investor, čo sa však, bohužiaľ, nestáva vždy. Neskoršie zásahy, alebo absencia krajinného architekta v projekte, má zásadný vplyv na kvalitu verejných priestorov a celkovej atmosféry v území.
V projekte Downtown Yards ste sa rozhodli pre návrat k pôvodným rastlinným spoločenstvám Dunajskej oblasti. Čo vás k tomu inšpirovalo?
Tento prístup je nielen ekologicky udržateľný, ale tiež kultúrne obohacuje miestne prostredie. Dunajská oblasť má svoje pôvodné spoločenstvá, ktoré sú prispôsobené podmienkam a zároveň sú esteticky príťažlivé. Pri návrhu sme sa inšpirovali mäkkými a tvrdými lužnými lesmi, kde prevládajú druhy ako topole, vŕby a duby. Chceli sme, aby výsadba prirodzene zapadla do tohto prostredia a pôsobila dojmom, akoby bola v krajine odjakživa. Tento princíp nám umožnil vytvoriť scenériu, ktorá je nielen krásna, ale tiež odolná voči vonkajším vplyvom. Zároveň chceme, aby mali obyvatelia pocit prepojenia s prírodou a s miestnou históriou.
Pri riešení verejných priestorov sa často hovorí o funkčnosti a o tom, či sú dané priestory využiteľné aj o niekoľko rokov. Ako k tomu pristupujete vo vašej tvorbe?
Funkčnosť a udržateľnosť sú pre nás vždy prioritou. Pri návrhoch sme sa naučili pracovať s diverzitou druhov – kedysi sme sa zameriavali len na pôvodné druhy rastlín, dnes už častejšie siahame po introdukovaných druhoch a kultivaroch, ktoré sú rezistentnejšie, ale zároveň drahšie na realizáciu. Týmto spôsobom sa snažíme udržať rovnováhu medzi ochranou pôvodných ekosystémov a prispôsobením sa novým klimatickým podmienkam. Samozrejme, ak okrem toho chceme dosiahnuť, aby bola mestská zeleň aj dlhodobo udržateľná, musíme do návrhu vniesť aj predpoklady na čo najjednoduchšiu údržbu, ktorá obyvateľom ušetrí čas a prostriedky.
Zdôrazňujete dôležitosť udržateľnosti. Je vôbec možné vytvoriť verejné priestory, ktoré nevyžadujú veľkú starostlivosť?
Udržateľnosť nie je len o výbere druhov, ale aj o dizajne a spôsobe, akým k projektom pristupujeme. Našou snahou je navrhovať tak, aby vytvorené prostredie bolo schopné dlhodobo prežiť aj s minimálnou údržbou. Výber druhov, ktoré sú prispôsobené miestnym podmienkam, a minimalizmus pri rozmiestňovaní zelených plôch môžu významne znížiť nároky na údržbu. Pritom sme tiež zmenili vnímanie pojmu burina – často považujeme za nežiaduci element niečo, čo je prirodzeným spoločenstvom. Ak sa niektoré domáce druhy prirodzene uplatnia, nemali by sme ich hneď odsudzovať ako nežiaduce.
Projekt Downtown Yards je inšpirovaný londýnskym štýlom – developer v ňom kládol dôraz na ekológiu a komunitné aktivity aj v exteriéri. Ako tieto prvky ovplyvnili váš návrh?
Londýnsky štýl, teda nízke zásahy dopravy a aktívne využitie verejných priestorov, je niečo, čo je nám blízke už dlhodobo. V Downtown Yards sme z toho vychádzali pri návrhu verejných priestorov, kde sme skombinovali rastlinné druhy vytvárajúce minimalistické mikro-záhrady. Tie nielenže prispievajú k estetike, ale vytvárajú priestor pre miestnu komunitu, kde sa môžu ľudia stretávať a tráviť čas. Pri koncepte sme sa tiež sústredili na maximálne využitie priestoru pre ekologické prvky, ako je zavlažovanie dažďovou vodou a výsadba stromov, ktoré zabezpečia prirodzené tienenie. Sme presvedčení, že takéto riešenie verejných priestorov prispieva k vytváraniu zdravšieho a príjemnejšieho prostredia pre život.
Tvrdíte, že krajina môže byť umením aj galériou. Ako tento prístup aplikujete pri vašich návrhoch?
Áno, veríme, že krajina je druh umenia. Pokladáme si otázky ako: Môže byť krajina umením? Môže byť krajina galériou? Naším cieľom je vytvárať priestory, ktoré nie sú len funkčné, ale aj esteticky hodnotné. Fragmentácia plôch, vytváranie minimalistických záhrad a štruktúrovaná výsadba stromov sú spôsoby, akými krajinu premeníme na „galériu“, ktorú môžu ľudia zažívať každý deň. Tento prístup zohľadňuje ekologické aspekty, ako je maximalizácia nespevnených plôch, a zabezpečuje, že každá časť projektu má svoj prínos pre komunitu aj pre životné prostredie.