Duševné zdravie a závislosti ako jedna z kľúčových tém EÚ
Európska únia čelí narastajúcej kríze v oblasti duševného zdravia, ktorú ešte zhoršila pandémia covidu-19. V roku 2023 malo 46 % Európanov skúsenosť s emocionálnymi alebo psychosociálnymi problémami. Európska komisia preto minulý rok v júni predstavila komplexnú stratégiu pre duševné zdravie, ktorá na tieto výzvy reaguje. Česko počas svojho predsedníctva v Rade EÚ vrátilo tému duševného zdravia na vrchol únijnej agendy.
Výskumy zároveň potvrdzujú úzke spojenie medzi závislosťami a duševným zdravím. Podľa Súhrnnej správy o závislostiach v ČR 2023 trpí viac ako 50 % osôb so závislosťou súčasne duševnou poruchou, najčastejšie úzkosťami či depresiami. V Českej republike aj na Slovensku je spotreba alkoholu na veľmi vysokej úrovni. Ročná spotreba v Česku dosahuje priemerne 10 litrov čistého etanolu na osobu, čo zodpovedá približne 22 gramom denne na jedného obyvateľa vrátane detí a seniorov. Denne pije alkohol 6 až 10 % dospelej populácie, pričom väčšinu denných konzumentov tvoria muži. Na Slovensku vykazuje situácia podobné trendy.
EÚ potrebuje racionálny prístup k regulácii
Podľa odborníkov EÚ potrebuje renesanciu zastaraného regulačného rámca pre návykové látky: „Európska únia stále pristupuje k regulácii návykových látok nesúrodo. Alkohol, ktorý má vysoký návykový potenciál a značné zdravotné riziká, je široko dostupný a v zásade nedostatočne regulovaný. Naopak neliečebné užívanie iných psychoaktívnych látok je zakázané a užívatelia týchto látok čelia prísnym trestným postihom. Tento nepomer neodráža skutočné riziká jednotlivých produktov, podkopáva dôveru v existujúce regulácie a zákazom posilnený nelegálny trh podkopáva právny štát. EÚ by mala prijať moderný prístup založený na minimalizácii škôd s prihliadnutím na relatívnu rizikovosť látok. Nový regulačný rámec pre tzv. psychomodulačné látky môže byť z tohto pohľadu vzorom pre celú EÚ,“ vysvetľuje doc. MUDr. Viktor Mravčík, Ph.D., vedúci vedeckého oddelenia think-tanku Racionálnej politiky závislostí a zastupujúci člen správnej rady Agentúry Európskej únie pre drogy (EUDA).
Česko aj Slovensko majú s inovatívnou reguláciou skúsenosť
Český parlament nedávno schválil takzvaný „psychomodulačný zákon“, ktorý podporuje zodpovedný prístup k novým psychoaktívnym látkam a odborníkmi je vnímaný ako príklad dobrej praxe. Zákon zavádza nové kategórie látok a stanovuje prísne podmienky pre ich predaj a kontrolu, čím sa vyhýba prohibičnému režimu. Látky ako HHC alebo kratom môžu byť predávané len v špecializovaných predajniach, kde je prísne kontrolovaný obsah účinných látok. Tento legálny rámec znižuje verejnozdravotné riziká a obmedzuje dostupnosť týchto látok pre mladistvých.
Česko však nie je inovatívne iba v oblasti doteraz neregulovaných substancií. Už bývalá česká vláda pristúpila k regulácii nikotínových vrecúšok s cieľom napodobniť tzv. švédsku skúsenosť. Podľa predsedu správnej rady think-tanku Racionálnej politiky závislostí Mgr. Jindřicha Vobořila, Pg.Dip., tento prístup prináša konkrétne výsledky: „Česká republika zaviedla jednotnú politiku pre legálne aj nelegálne závislosti, ktorá umožňuje lepšie chápať a obmedzovať ich spoločenské dopady. Tento prístup prináša merateľný dopad na verejné zdravie a kvalitu života.“
Experti sa zhodli na nevyhnutnosti harm reduction
Prístup znižovania rizík, ako je podpora menej škodlivých alternatív, programy krátkych intervencií či substitučná liečba, sa ukazujú ako najúčinnejšie nástroje pri zvládaní dopadov závislostí: „Harm reduction nielen chráni zdravie užívateľov, ale taktiež prináša významné úspory v oblasti verejného zdravotníctva. Sú kľúčom k modernej politike v oblasti závislostného správania a opierajú sa o vedecké dôkazy,“ hovorí PhDr. Ladislav Csémy, prezident Harm Reduction Akadémie a psychológ pôsobiaci vo výskume závislostí v Národnom ústave duševného zdravia.
Podľa Mgr. Sabíny Lužica Brédovej zo združenia PRIMA má Slovensko v oblasti harm reduction pred sebou ešte dlhú cestu: „Testovacie miestnosti, testovanie drog, dostupnejšia substitučná liečba a distribúcia naloxónu sú metódy harm reduction, ktoré sú na základe vedeckých poznatkov a príkladov dobrej praxe zo zahraničia základom, ak chceme znižovať zdravotné a sociálne riziká spojené s užívaním drog, bojovať proti stigmatizácii a plniť naše záväzky v oblasti ochrany ľudských práv.“